Vedci odstránili myšiam gén, ktorý riadi vytváranie jednej z bielkovín, označovanej ako Kv1.3. Bielkovina funguje v mozgových bunkách, zodpovedných za vnímanie čuchových vnemov, a reguluje činnosť jedného typu draslíkových kanálikov, ktorými bunka prijíma a odovzdáva vzruchy.
Bádatelia predpokladali, že keď myšiam vyradia z činnosti príslušný gén, zhorší sa im čuch, a tak zistia, na čo bielkovina Kv1.3 presne slúži. Stal sa však pravý opak. Upraveným myšiam sa čuch výrazne zlepšil a dokázali rozpoznať až desaťtisíckrát jemnejšie pachy ako normálne hlodavce. Aj pri pachoch, ktoré dokázali zistiť iné myši, geneticky upravené myši našli ich zdroj za polovicu času a dokázali rozoznať aj nepatrné zmeny vône. Vedci o tom informovali na výročnom zasadnutí Americkej asociácie pre povznesenie vedy (AAAS) v Seattli.
"Obvyklým dôsledkom straty génu je strata niektorej schopnosti. My sme však zistili, že v tomto prípade sa výrazne zvýšila čuchová spôsobilosť myší," povedala vedúca výskumného tímu Debra Fadoolová.
A aby toho nebolo málo, vedci si všimli, že geneticky upravené myši mali väčší sklon k tučnote, cukrovke a zápalom. V ďalších výskumoch by teda radi zistili nielen čosi viac o fungovaní čuchu, ale tiež by sa chceli priblížiť k nájdeniu liekov proti obezite a cukrovke.
Súčasne sa tiež ukázalo, aké nepredvídateľné následky pre živý organizmus môžu mať génové zásahy a ako málo o nich vedci zatiaľ vedia. Najskôr je teda nevyhnutné génové mechanizmy veľmi dôkladne študovať, a až potom bude možné na ich základe vytvárať lieky pre človeka.
(jet)
