Slnečná sústava na Zemi? A prečo nie? ILUSTRÁCIA - NASA
Zo Zeme na Mesiac je to nejakých 400-tisíc kilometrov, čo si ešte ako-tak dokážeme predstaviť. Ani vzdialenosť Marsu v čase jeho vlaňajšieho priblíženia (asi 56 miliónov km) nemusí byť úplne mimo nášho priestorového vnímania. K Plutu je to však takmer šesť miliárd kilometrov, a tu už naša pozemská predstavivosť načisto zlyháva.
Britskí odborníci našli zaujímavú cestu, ako obrovské vesmírne priestranstvo priblížiť ľudskému vnímaniu. Do troch rokov chcú v krajine vybudovať maketu slnečnej sústavy, ktorá bude vo svete nepochybne najväčšia: jeden pozemský kilometer bude zodpovedať približne 15 miliónom kozmických.
Slnko v Jodrell Banku, Pluto v Škótsku
Slnko bude v observatóriu v Jodrell Banku (Cheshire), Zem v mestečku Macclesfield, vzdialenom od observatória 16 kilometrov. Saturn nájde nový pozemský domov v Lancasteri, Pluto až v škótskom Fort Williame.
V čase, keď Briti svoj projekt pripravovali, platilo, že najvzdialenejšou a najmenšou známou planétou slnečnej sústavy je Pluto s unikátnym stacionárnym mesiacom - Cháronom; pozorovateľ z Pluta by ho videl stále na rovnakom mieste. Nedávny senzačný objav desiatej planéty Sedny, pomenovanej po eskimáckej bohyni mora, zámer britských odborníkov možno rozšíri. K Sedne by to mali pozemskí kozmonauti ešte o tri miliardy kilometrov ďalej ako k Plutu.
Herschelov Urán aj Halleyho kométa
Urán bude v meste Bath, kde žil astronóm William Herschel v čase, keď túto planétu prvý raz uvidel vlastnoručne vyrobeným ďalekohľadom (1781). Herschel, pôvodom z nemeckého Hannoveru, bol profesionálnym hudobníkom. Z jeho amatérskeho záujmu o astronómiu však vyrástla vášeň, ktorá z neho urobila váženého človeka. Vošiel do dejín ako objaviteľ prvej planéty od čias staroveku (Aristotelov geocentrický systém okrem Zeme, Slnka a Mesiaca zahŕňal aj Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn). Herschel si pôvodne myslel, že vesmírny objekt, ktorý s výdatnou pomocou svojej sestry Caroline objavil, musí byť kométa.
Návštevníci Londýna si budú môcť pozrieť Halleyho kométu, spojenú s menom londýnskeho rodáka Edmonda Halleyho. Ten ako prvý vypočítal v roku 1705 dráhy 24 komét. Bola medzi nimi aj jasná kométa z roku 1682, ktorej návrat úspešne predpovedal na rok 1758 a ktorá dostala jeho meno. Okamihu svojej hviezdnej slávy sa však Halley nedožil (zomrel roku 1742).
Briti, ktorí asi majú slabosť pre hviezdy a nočnú oblohu zakódovanú v svojej náture, sa okrem Herschela či Halleyho môžu pochváliť mnohými inými významnými astronómami. Napríklad prvý riaditeľ Greenwichského observatória John Flamsteed na základe vlastných pozorovaní zostavil unikátny hviezdny katalóg s presnými polohami 2866 hviezd, ktorý vyšiel v roku 1725.
Astronómia nie je astrológia
"Dovedna bude mať maketa 18 objektov vrátane niekoľkých asteroidov," povedal pre BBC riaditeľ projektu Nigel Marshall. Okrem slnečnej sústavy chcú vedci ľuďom priblížiť súčasné aj historické výsledky práce najlepších astronómov z Jodrell Banku, Greenwichského observatória, z Leicesteru alebo Walesu či zo Severného Írska.
Exponáty budú aj na pozemkoch škôl, vraj tiež preto, aby mladí ľudia na vlastné oči videli rozdiel medzi vedou a pavedou.
"Chceme ukázať naozajstnú vedu, zbavenú všetkých mýtov, aby si ľudia nemýlili astronómiu s astrológiou," vysvetlil Marshall. "Zatiaľ čo v tej prvej je aj kúštik vtipu a zábavy, v tej druhej okrem vtipov nič iné nenájdete."
Do projektu sa zapoja nielen vedci, ale aj umelci, učitelia a mnohí nadšenci; budú mať k dispozícii webovú stránku na internete, kde môžu publikovať svoje nápady a pozorovania.
Len pre zaujímavosť: Keby britskí vedci chceli do svojho modelu v mierke 1:15 miliónom zahrnúť aj najbližšiu hviezdu Alfa Centauri, museli by ju umiestniť do vzdialenosti, ktorá je sedemkrát väčšia ako vzdialenosť Zeme od Mesiaca.
MICHAL AČ
