AMERICKÍ GENETICI OBJAVILI ZAUJÍMAVÚ MUTÁCIU SPRED 2,4 MILIÓNA ROKOV, VĎAKA KTOREJ SA LÍŠIME OD OSTATNÝCH PRIMÁTOV NAJMÄ VEĽKOSŤOU MOZGU

Keď človek prestal žuť, začal rozmýšľať

V posledných desaťročiach pribúdajú poznatky o hlbokom zakorenení nás ľudí v ostatnom pozemskom živote. Aj s takými ...


Gorila potrebuje masívny žuvací aparát na spracovanie tuhej rastlinnej stravy.

FOTO - NATURE

V posledných desaťročiach pribúdajú poznatky o hlbokom zakorenení nás ľudí v ostatnom pozemskom živote. Aj s takými odlišnými organizmami, ako sú baktérie, zdieľame prakticky to isté chemické zloženie, biochemické a fyziologické procesy i bunkovú architektúru. A v základe toho všetkého je univerzálny genetický kód.

Popri hľadaní podobností sa však prejavuje aj opačný trend - úsilie určiť, čím sme na tejto planéte špecifickí. Je zvlášť zaujímavé, že od všetkých ostatných primátov sa líšime zmutovaním génu, ktorý stojí v pozadí vývoja žuvacích svalov. A tento gén zmutoval zhruba v dobe, z ktorej sú známe fosílie prvých tvorov, pripomínajúcich skutočných ľudí.

V najnovšom čísle časopisu Nature to oznámil Hansell Stedman z University of Pennsylvania (USA) s deviatimi kolegami.

Vznik rodu Homo

Dnešné ľudstvo tvoria výlučne anatomicky moderní ľudia druhu Homo sapiens, zatiaľ posledný výhonok rodu Homo, ktorý je charakteristický zreteľne vymedzenou ľudskou anatómiou. Týka sa to najmä typickej veľkosti a hmotnosti tela a mozgovej kapacity. Prví Homo sa objavili pred 2,3-2,5 milióna rokov. Stalo sa to v Afrike, rovnako ako v prípade všetkých skorších bytostí na našej línii, odkedy sa pred 7-8 miliónmi rokov oddelila od šimpanzej.

Hoci zatiaľ nik nenašiel fosílie jednoznačných spojovacích článkov, rod Homo sa podľa odborného konsenzu vyvinul z niektorého druhu gracilných australopitekov s jemnejšou stavbou kostry. Patrili do širšej skupiny dvojnohých, no inak stále dosť ľudoopy pripomínajúcich tvorov, ktoré vyplnili evolučný priestor medzi ľuďmi a šimpanzmi. Skok od nich k nám však bol podľa všetkých evolučných kritérií grandiózny, lebo znamenal približné zdvojnásobenie výšky i hmotnosti tela, ako aj veľkosti mozgu. Akoby čosi náhle uvoľnilo dlhodobú blokádu rastu týchto parametrov.

Na počiatku bola mutácia

Stedman s kolegami sa sústredil na očividný rozdiel medzi príslušníkmi rodu Homo na strane jednej a našimi predchodcami australopitekmi a všetkými ostatnými žijúcimi či vymretými veľkými primátmi na strane druhej. Týmto zjavným rozdielom je mohutnosť žuvacích svalov, ktorá súvisí s veľkosťou a masívnosťou čeľustí a vzájomným pomerom jednotlivých častí lebky, vyplývajúcim z potreby ich mechanického zladenia.

V pozadí tvorby žuvacieho aparátu primátov je gén označovaný ako MYH16; kóduje bielkovinu, ktorá je pre žuvacie svaly zásadná. Bádatelia zistili, že iné veľké primáty, ako sú šimpanzy či makaky, majú tento gén v pôvodnej, plne funkčnej podobe, čomu zodpovedajú silné čeľustné svaly. No moderní ľudia na celom svete, jediní potomkovia rodu Homo, ktorí prežili, majú bez výnimky tento gén zmutovaný a z väčšej časti nefunkčný. Tomu zodpovedá náš slabšie vyvinutý žuvací svalový aparát.

Genetické datovanie ukázalo, že predkom dnešných ľudí tento gén zmutoval približne pred 2,4 milióna rokov. To priam zázračne odpovedá stredu intervalu, do ktorého nálezy fosílií podľa dnešných poznatkov kladú vznik rodu Homo.

Ako to však súvisí s našimi priestrannými lebkami, do ktorých sa zmestí oveľa väčší mozog, než aký majú žijúce veľké primáty a mávali všetci známi australopitekovia?

Odpoveď je prostá: súvisí to veľmi.

Od žuvania k mysleniu

Žijúce veľké primáty majú úzke a dlhé lebky s mohutnými čeľusťami, na ktorých hranatých výbežkoch sú upnuté nemenej mohutné žuvacie svaly na spracovanie tuhej rastlinnej potravy. A hoci už aj u gracilných australopitekov je badateľný trend k zoslabovaniu žuvacieho aparátu, súvisiaci so zmenou zloženia potravy, aj oni ho v porovnaní s nami mali mohutný. Nehovoriac o tzv. robustných australopitekoch, ktorí sa ďalej živili tuhou rastlinnou stravou. Prví príslušníci rodu Homo už zjavne takýto aparát nemali. Čo k tomu viedlo? Prostá náhodná mutácia? Tlak prírodného výberu po zmene zloženia stravy? Scenár mohol byť nasledujúci.

Naši vtedajší prapredkovia začali tepelne upravovať stravu na ohni. Hoci prvé nesporné dôkazy, že ľudia už používali oheň, pochádzajú iba spred cca 600 000 rokov, nepriame náznaky tohto veľkého pokroku siahajú až do predmetného obdobia. Stravu to zmäkčilo a umožnilo oveľa lepšie zužitkovať jej výživnú hodnotu. Ak navyše často išlo o mäso, výsledná "bomba" kalórií a bielkovín - stavebných komponentov živej látky - sa mohla podieľať na spomenutom anatomickom skoku Homo. Zmenšenie čeľustí a s nimi súvisiaceho svalstva totiž uvoľnilo dovtedajšie obmedzenia rastu iných častí lebky, najmä mozgovej klenby.

Na zväčšenie mozgu azda pôsobil tlak prírodného výberu už predtým, napríklad v dôsledku potreby ukladať a spracúvať viac informácií nevyhnutných pre sociálnu kooperáciu. Mozog však mohol dostať zelenú až vtedy, keď čeľuste ustúpili. Naši prapredkovia tak v nadväznosti na meniace sa reálie svojho života "vymenili žuvanie za myslenie".

Určite to je iba časť genézy našej ľudskosti. No tak či onak, Stedman s kolegami objavili prvý známy genetický rozdiel medzi ľudskými a ne-ľudskými primátmi, ktorého anatomický prejav možno zreteľne vysledovať vo fosílnom zázname praľudí.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú
  2. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  3. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  4. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  5. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  6. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  7. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov
  8. Zákazníkom sme vďaka našim službám ušetrili viac ako milión eur
  9. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť
  10. Zelené Grunty pripravujú nové byty do predaja
  1. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  2. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  3. Poistenie.sk v novom a lepšom šate
  4. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  5. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  6. Za katastrofálny stav chodníkov je zodpovedný starosta Števčík
  7. BILLA štartuje spoluprácu s lyžiarmi Žampovcami
  8. Bieloruský veľvyslanec sa stretol s rektorom SPU v Nitre
  9. Navštívte OMV na bratislavskom Autosalóne
  10. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  1. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 17 441
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 16 293
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 15 959
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 045
  5. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 423
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 7 499
  7. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 6 109
  8. Toto sú zdravotné problémy, o ktorých muži nehovoria 5 347
  9. Nenechajte svojich zamestnancov „vyhorieť“! 4 175
  10. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov 3 397

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Sakovú vytiahol na ministerstvo bývalý manžel, Kaliňákov kamarát

K aktivitám nádejnej ministerky vnútra sa Alexander Sako nevyjadruje. Sám je v niekoľkých verejných funkciách.

DOMOV

Dobré ráno: Fico s Kaliňákom sa vysmiali protestom aj prezidentovi

Saková je Kaliňákov, teda náš človek.

KOMENTÁRE

Saková je ďalší výkrik zúfalstva

Čím skôr však bude Saková vo funkcii, tým skôr bude môcť vláda žať politické plody svojho rozhodnutia.

SVET

Telo novinárky rozštvrtil, ako vrah sa necíti. Dána odsúdia

Amatérsky vynálezca môže v ostro sledovanom procese dostať doživotie.

Neprehliadnite tiež

Vypočítali, za ako dlho medzi ľuďmi vznikne priateľstvo

Hodiny strávené v práci sa podľa štúdie nerátajú.

Objavili planétu temnú ako uhlie, pohltí takmer všetko svetlo z hviezdy

Planéta nie je celkom čierna, niekde môže žiariť ako uhlíky v ohnisku.

Ako zvýšiť šancu, že uchádzač o zamestnanie pošle životopis?

Každá firma sa snaží pracovné miesta obsadiť čo najlepšími a najkvalifikovanejšími zamestnancami. Problémom, s ktorým sa mnoho firiem v poslednej dobe stretáva, je nedostatočné množstvo uchádzačov o prácu.

Recenzia: Nový God of War dospel a nie je len o zabíjaní

Surovosť z hry nevyprchala, len už nie je samoúčelná a ustupuje do úzadia v záplave všetkých emócií.

Nie špirála, ale uzlík. V ľudskej DNA našli novú štruktúru

Krátke úseky ľudskej DNA nemusia byť iba zakrútené.