Londýn 24. marca (TASR) - Človek obetoval počas evolúcie svoj výrazne vyvinutý chrup na úkor väčšieho mozgu. Túto tézu prezentovali americkí vedci v najnovšom čísle časopisu Nature.
Podľa Hansella Stedmana a jeho kolegov z Pennsylvánskej univerzity nastala asi pred 2,4 miliónmi rokov veľká zmena vo vývoji moderného človeka. Išlo síce na prvý pohľad iba o nepatrnú mutáciu génu, ktorá však spôsobila oslabenie žuvacích svalov, v dôsledku čoho sa zmenil tvar celej lebky a vytvorilo sa viac miesta pre mozog.
Mutácia postihla gén MYH16, ktorý riadi tvorbu dôležitého proteínu v žuvacom svalstve. Vedci zistili, že u všetkých moderných ľudí je tento gén nefunkčný. Žuvacie svaly súčasných ľudí sú oveľa menšie a slabšie ako u iných primátov (šimpanzov, makakov), ktoré sú nositeľmi funkčnej varianty MYH16.
V dobe, keď sa mutácia objavila, žili na Zemi prví hominidi s okrúhlejšou lebkou a slabšími žuvacími svalmi. Tieto charakteristiky vydláždili cestu k vývoju druhu Homo. Stedman sa domnieva, že slabšie žuvacie svalstvo umožnilo zväčšiť objem lebky, v ktorej pribudol priestor pre mozog.
Austrálsky výskumník Peter Currie z Victor Chang Cardiac Research Institute v Sydney označil v komentári k článku tvrdenia svojich amerických kolegov za "lákavú hypotézu". Výskum zvierat ukázal, že zmeny kostrového svalstva môžu značne ovplyvniť kosti, na ktoré sú prichytené. Štúdia podľa Currieho popisuje pravdepodobne prvú funkčnú genetickú odlišnosť v genóme ľudí a primátov.
