Je to hráč, estét, publicista a pedagóg (v ľubovolnom poradí). Tento dekadentný intelektuál sa vyznačuje postmodernou bunkovou stavbou a všestranným zmyslom pre percepciu známeho i nepredpokladaného. A keďže je aj presvedčeným Playstationistom, pozhovárali sme sa ním na tému nevraživosti medzi priaznivcami konzolí a PC...
Zdravím ťa! Ideme sa zhovárať o tom, prečo je PC tisíckrát lepšie ako PS2, a vôbec, lepšie ako všetky konzoly. Ako si sa na tento rozhovor pripravoval?
Pokiaľ sa ty ideš zhovárať o tom prečo je PC tisíckrát lepšia ako PS 2 a tak ďalej, ja sa ti v rovnako extrémnej hyperbolizácii pokúsim vysvetliť, prečo považujem hranie na PC za absolútne nedôstojné zabíjanie času. Hoci je mi hranie na PC absolútne ľahostajné, prijímam tvoju konfrontačnú štylizáciu a pokúsim sa ti odpovedať rovnako tendenčne, ako sa budeš pýtať. Čo sa týka pripravenosti, som na tom podobne ako ty, o PC hraní neviem nič a okrem zopár laických a pripúšťam, že možno celkom mylných postrehov ti nedokážem povedať nič zásadnejšie. Som na tom teda rovnako ako ty vzhľadom ku konzoliam.
Pre Inzine píšeš okrem iného recenzie hier na GBA a PS2. Určite ťa už takéto detskosti nudia, ale poctivejším spôsobom, ako upísať dušu Sony a Nintendo, sa na Slovensku uživiť asi nedá...
Neživím sa len písaním, takže s tým upísaním duše to nebude také horúce, ale nezakrývam, že mám PS2 i GBA rád, ale ty to svoje PC asi tiež a tak to má byť. Jasné a neskrývané preferovanie istých značiek vytvára priestor pre poctivú kritickú reflexiu, ak mám k PS2 a GBA osobný vzťah a obe platformy mám teda svojim spôsobom rád, som ako hráč vystavený neustálej sebareflexii, lebo som jednostaj konfrontovaný s názorom, že „svojim“ značkám nadržiavam. Kritizovať niečo, k čomu nemáš osobný vzťah, dokáže každý blbec, ale kriticky sa vyjadriť o niečom, čo ti je blízke, to chce charakter. Okrem toho, kritizovať akúkoľvek platformu sa mi zdá dosť kontraproduktívne, radšej sa sústreďujem na hry. Ale aby sme to uzavreli - ani Playstation ani GBA ma určite nenudia, na rozdiel od niektorých hier na ne, ale to je iný príbeh. Playstation 2 hardwarovo určite nie je najvýkonnejšia konzola, ale u nás má najväčšiu podporu a pre mňa je trebárs dôležité i to, že sa mi páči jej dizajn. GBA SP medzi handheldmi dosiaľ nemá dôstojnú konkurenciu a keďže sa rád hrám i na cestách bol celkom prirodzenou voľbou a som s ním nadmieru spokojný. Vďaka nemu sa môžem hrať prakticky kdekoľvek.
Prejdime na jedno tvoje veľmi kontroverzné tvrdenie, kvôli ktorému zrejme už nikdy nezískaš backstage pass na Black PC párty spojené so sexuálnymi orgiami s rituálnou obeťou ako vyvrcholením. Vravel si totiž niečo o tom, že najlepšie horory sú na Playstation, reč bola o Fatal Frame...
Tak toto asi nezvládnem, som skutočne zronený, taká tučná párty a ja tam nebudem. Asi nemá zmysel plakať nad stratenou pozvánkou, aj tak by mi nikto neveril, že mi je moja účasť na spomenutom infantilnom zjazde úplne ľahostajná, ale zmier sa s tým, že ideálnu párty si predstavujem celkom inak a na čľapotanie v polúciách všadeprítomných zamindrákovaných poďobaných výrastkov som už predsa len trocha starý. Teraz k tej zmysluplnejšej časti otázky. Odhliadnuc od tradície RESI a Silent Hillu, si skutočne myslím, že Fatal Frame, či u nás v Európe Project Zero je dosiaľ, bez ohľadu na platformy, vrcholom žánru survival horor. Predovšetkým preto, že ctí základnú premisu dobrého hororu – najviac sa bojíme toho, čo nevidíme, ale i kvôli tomu, že dôsledne napĺňa ďalšie variácie tohto tvrdenia: najväčší strach vyplýva z nepoznaného a najväčšia hrôza je dôsledkom toho, že v hraničnej situácii nemôžeme konať, nemáme mechanizmus ako sa ubrániť. Samozrejme i Project Zero je postavený na eliminácii, ale keď sa žánrovým prostredím potuluješ vyzbrojený trebárs brokovnicou, je to dosť iné, ako keď máš k dispozícii len fotoaparát. Poetika Projektu Zero je postavená na manipulácii s podvedomím, takže hra ťa dokáže vtiahnuť v ktorúkoľvek dennú či nočnú hodinu, či máš svedkov, alebo nie. Neviem, či dokážeš odhaliť rozdiel medzi hororom, ktorý ťa vydesí a takým, ktorý v tebe vzbudí strach, ale Project Zero je presne o tom. Samozrejme, ľakačky si užiješ aj tu, len ich nestriedajú pasáže relatívneho kľudu. Keď hráš večer, doma, osamote, vyľakať ťa dokáže čokoľvek, Project Zero považujem za najlepší kvôli tomu, že ťa dokáže emocionálne povláčiť aj napoludnie, v miestnosti plnej ľudí. Žiaľ aj tu samozrejme platí, ak nevyskúšaš, neuveríš a ja nevládnem slovu natoľko, aby som dokázal zážitok z Projektu Zero náležito sprostredkovať.
V čom teda vidíš najväčšie prednosti PS? Samozrejme okrem toho, že sa primitívne jednoducho ovláda a že hry na ňom zvláda aj malé dieťa?
Vidíš a napriek tomu proti mne na mojom ihrisku s padom v ruke nemáš šancu. Tak isto, ako by som ju ja nemal proti tebe, ak by sme hrali cez myš a klávesnicu. Nebuď smiešny, dnešným deckám je celkom jedno či hrajú na PC, či na konzole, tie určite nemajú problém so zvládaním čohokoľvek.
Stačí, aby som ti povedal, že to, čo ty považuješ za nevýhodu ja vnímam ako prednosť a máš po otázke, ale odpoviem ti inak, a moje argumenty nebudú nijako prevratné, V prvom rade vôbec neuvažujem o výhodách či nevýhodách hrania na tej ktorej platforme, ale o spôsobe hrania. Najlepšia hra vôbec je šach. Prečo? Lebo napriek relatívne jednoduchým pravidlám ťa, ak ho vieš hrať, nikdy neomrzí. Disponuje totiž absolútnou hrateľnosťou, je viac menej jedno či ho hráš live, na PC, alebo na konzole. Bavíme sa samozrejme o mechanizme ovládania, nie o stratégii, taktike, kompozícii a tak ďalej. Myš a klávesnica poskytujú ovládaniu takmer neobmedzený priestor, ale na čo ti je figúrka, ktorá dokáže stepujúc strieľať do všetkých strán, s inou zbraňou v každej ruke, keď by si vystačila s normálnym krokom a niečím čo strieľa? Ak je ovládanie urobené funkčne, vystačí si z málom, ten zbytok je otázka zručnosti. Štandardný pad má dve páčky a štrnásť tlačítok, dosiaľ som ich nikdy nepotreboval viac. Asi existujú hry, na ktoré by jednoducho nestačil, ale považoval by som ešte také hranie za zábavné? V jednoduchosti je krása. Urobiť absolútne geniálnu hru pre PC, vlastne bez limitov je iste náročné, ale urobiť rovnako geniálnu hru, pre platformu s uzavretým limitovaným výkonom a štandardným ovládačom sa mi zdá omnoho náročnejšie. Obmedzenia totiž prebúdzajú kreativitu. A samozrejme je tu ten balík otrepaných argumentov o tom, že konzoly, teda vlastne väčšina z nich, nepadajú, nemrznú (väčšinou), že vydržia bez vnútorných zásahov, že do nich vložíš disk a hráš a tak ďalej. Ale to je stará pieseň, ktorá nikam nevedie.
Na PS vraj kupujú ľudia hry len preto, že je to v móde.
Hmmm, móda? Ak je výrazom výnimočnosti určite súhlasím. PC má každí, už vlastníctvo Playstation ťa vymaňuje z davu. Ale vážne, ak sa bavíme v domácich kontextoch, tam mi ver, že vyhodiť viac ako dvetisíc korún za hru je dosť drahý módny výstrelok. Ak by to tak bolo, distribútori by sa šli od radosti zblázniť.
Hral si už na PC s najnovším hardvérom? Keď si sa potom vrátil k svojej konzole, asi si cítil istý... nedostatok detailov a textúr?
Hral, ale nebavilo ma to. Možno je to zvykom, možno nedôverou, možno nechuťou, ale vlastne som sa nudil. Iste, monitor disponuje neporovnateľne vyšším rozlíšením ako telka, ale ja pri hraní najradšej sedím v kresle, tak tri metre od televízora. A z tejto vzdialenosti sú tie detaily a textúry ľahostajné. V hrách ma nezaujíma forma, ale obsah.
Na PS sa vraj nedajú zohnať volanty s ozajstným feedbackom a ani herná podpora nie je nijako extra. Na osobné počítače je spätná väzba na vysokej úrovni a stále v štádiu ďalšieho vývoja.
Žartuješ? Keď si nehral Grand Turismo 3 s volantom Driving Force, nevieš čo je jazda. Narazil si však na niečo, čo ma trocha desí. Počítač používam vlastne permanentne ale mrzí ma, že keď si na ňom chcem zahrať hry z čias, keď som ešte hrával len na ňom (na konzoly som prešiel v roku 1996) je to dosť veľká tortúra. Spätná kompatibilita, či skôr problémy s ňou, to je to, čo mi dosť vadí. A ako je to so zvukovou kulisou? PC podporuje EAX a teraz už aj THX. Počul si o tom niečo, alebo majú konzolisti aktívne stále len reproduktory televízora?
Neviem, ja mám konzolu prepojenú cez domáce kino a so zvukom som spokojný, na rozdiel od panelákových susedov, ktorým dosť vadia skákajúce poháriky vo vitrínkach, väčšinu času hrám so slúchadlami.
Ako sa dajú na PS hrať realtime stratégie, keď nemáte myš? Musí to byť o nervy. Alebo také FPS - nedá sa ani poriadne okolo seba poobzerať.
Máme myš, dokonca niekoľko modelov, ale RTS sú absolútne mimo mňa. FPS naopak preferujem a dosť si ich, ignorujúc myš, vychutnávam. Hrať padom totiž znamená mieriť, nie kliknúť myšou na cieľ.
Keď prídu domov playstationovistovi rodičia/frajerka/manželka a chcú v TV pozerať Nemocnicu po 20. rokoch, hráč asi na nejakú dobu skončil...
Alebo má dva televízory, stále je to lacnejšie, ako mať dva počítače, v prípade, keď sa hráš a niekto si chce nevyhnutne pozrieť mail, alebo nedajbože pracovať. Lebo, nebudeš tomu veriť, ale počítač naozaj považujem hlavne za pracovný nástroj. Na hračku je zbytočne komplikovaný.
Náš rozhovor sa blíži ku koncu. Už si si to s predajom PS a kúpou PC rozmyslel?
Práve naopak, len som si vďaka tomuto rozhovoru zreteľnejšie uvedomil, ako veľmi som s konzolou spokojný. Som zamestnaný, plne vyťažený jedinec, mám rodinu, a časovo nesmierne náročné záľuby, jednou z nich je hranie. Chcem sa hrať, nie nastavovať všetko možné a neustále premýšľať, ako presvedčiť PC, že podľa jeho výkonu by s danou hrou nemal mať žiadny problém.
Dobre. Ideme teda ďalej. Prečo konzolisti nepoznajú atmosféru multiplayer turnajov? Žeby sa nedalo hrať po sieti?
U nás je online podpora otázkou ďalekej budúcnosti, ale globálne to, myslím, funguje. Takže hrať po sieti sa dá, len u nás nie. Mne však nechýba, hranie považujem za intímnu záležitosť, nejdem s hocikým. Nie je problém rozdať si to v dvoch, štyroch, či ôsmich. Je to len otázka káblov a multitapu, ale osobne mám so svojou konzolou prísne monogamný vzťah, lebo tak to mám najradšej.
Viem, že to je smiešna otázka, no skús vymenovať aspoň 2 hry z PS, ktorých kvality, hry na PC nikdy nedosiahnu a odôvodni.
ICO, Grand Turismo 3 A-spec, Sheep, Dog´n Wolf, tá je dokonca z Playstation 1, ale uvádzam ich len kvôli tomu, by si nemal pocit, že zahováram. Všetky tri hry považujem za špičku v svojom žánri, ale nemyslím si, že nemajú vo svete PC ekvivalent, hoci ma teraz žiadny nenapadá. Čo je chutnejšie? Hrušky, alebo jablká? Chápeš? Silený zmysel pre humor ti evidentne nechýba, no táto otázka je komická inak, ako sa ti zdá. Ak by som sa ťa spýtal na to isté, len smerom od PC k PS, v arogancii, ktorou maskuješ nedostatok rozhľadu by si iste vychrlil hafo hier. Celkom zámerne som nespomenul ani bojovky ani famózne plošinovky, ktorých je na PS dosť, ale na PC ich už akosi nevidieť, lebo som chcel poukázať na fakt, že vynikajúce hry existujú tam aj tam i v žánroch, ktoré zdieľame. Nemá zmysel, aby som ti otĺkal o hlavu Eye Toy – Play a Eye Toy – Groove, ktoré si na PC jakživ nezahráš, hoci tieto hry urobili pre osvetu viac ako akýkoľvek herný fenomén, lebo ty môžeš kontrovať trebárs Doomom 3 (ozaj, kedy konečne vyjde?), ktorého by PS2 neutiahla ani keby sme jej všetci fyzicky pomáhali. Toto totiž nikam nevedie už len kvôli tomu, že programovanie hier pre PC a pre PS2 je úplne odlišný proces. Sám vieš, že vzájomné konverzie nedopadajú najlepšie. Smerom k hardwarovo „slabšej“ Playstation 2 to je celkom pochopiteľné, prečo ale pôvodne Playstationovské hry vyzerajú na neporovnateľne silnejších PC strojoch ako svoje smutné karikatúry? Že by kvôli odlišnej architektúre?
Povedzme si čo-to o budúcnosti. Naše „železá“ sa vyvíjajú pravidelne a v celkom hustých intervaloch, kdežto konzole sú aj po rokoch vývoja hardvérovo stále pozadu. Nie je to dostatočný dôvod rozbiť prasiatko a kúpiť nejaké novučičké Pentium?
A zbytok života budem tráviť neustálim upgradeovaním, aspoň dvakrát ročne? Na to nemám ani chuť, ani prostriedky, ani čas a pripúšťam, že ani schopnosti. Vaše železá sa skutočne vyvíjajú rýchlo, dokonca tak rýchlo, že keď sa objavia na trhu sú už zastaralé. Toto je cesta? Relatívne nedávno som si kupoval notebook. Nie zo samopaše, kvôli práci, ale konal som tak už s vedomím, že sa na ňom príliš nezahrám a je to novučičké Pentium. Nevadilo mi to, potrebujem ho na prácu, na hranie mám konzolu, stačí ak ju vymením raz za päť šesť rokov.
Ako insider by si mohol prezradiť nejaké pikošky z prostredia Sony, PS scény, alebo niečo o očakávaniach na poli tejto značky. Môžeš nás zaťažiť aj technickými parametrami, veď ich výpočet by aj tak netrval dlho, heh.
Pikošky, načo? Technické parametre? Prečo by som ich mal vedieť, chcem sa hrať, ak sa kvôli tomu potrebujem orientovať v zástupe parametrov, len to zdržuje. Ja nemusím pri kúpe hry uvažovať nad tým, či ju vôbec rozchodím a v akom rozlíšení – to predsa nie je súčasťou hrania. Alebo hej? A nie je to choré? Komu nedávno padol hardisk (trikrát hádajte - poznámka smutného redaktora)? Heh?
Tak a to je definitívny záver našej dnešnej rozpravy. Ja ti ďakujem a zase niekedy nabudúce, keď už si to PC zoženieš a budeme konečne rovnocenní partneri.
PC mám papierovo snáď silnejšie ako to tvoje, rovnocenní partneri však nie sme. Je chyba vo mne, alebo v PC? Keď si kúpiš konzolu, môžeme sa o partnerstve baviť, ale načo? Nie si snáď spokojný tam, kde si? Nezabudni, kým ty ponastavuješ „železo“ a rozchodíš hru, ja už mám za sebou prvý level.
Pre HRY.SME.sk sa zhováral
