kill.switch – taktická akcia jedného muža

Na prvý pohľad pôsobí kill.switch dojmom klasickej arkádovej strieľačky s vojenskou tematikou a inovatívnym bojovým systémom, ktorá vám umožní prevteliť sa do špeciálne vycvičeného vojaka. A ovládať ho. A práve slovo ‘ovládať’ je dôležité, pretože po úvodnej filmovej sekvencii vám bude jasné, že dotyčný vojak je ovládaný diaľkovo. Kým? Žeby vami? Jedná sa iba o hru v hre, alebo to je realita? Kto koho ovláda? Prečo? Trochu moc paranoidné na obyčajnú strieľačku, nemyslíte?:)

Príbeh, ktorého kúsky sa dozvedáte počas hry, nielen v podobe kvalitných CG spomienkových flashbackov hlavnej postavy fakt stojí za to, takže nebudem nič zbytočne prezrádzať. Nechajte sa prekvapiť a vychutnajte si to sami. Prezradím iba toľko, že na svoje si príde rovnakým dielom priaznivca Aktov X, ako i Mementa, či Matrixu. Samotná hra by sa dala charakterizovať ako taktická akcia, no nemýľte si ju s taktickou akciou z hier Conflict: Desert Storm, SOCOM: U.S. Navy SEALs, či iných tímových akcií, kde ovládate viacpočetnú skupinu vojakov. Kill.switch je only one man show. No taktizovania, rovnako ako strieľania, si však užijete dosť, ibaže na úplne inej úrovni než v spomínaných tímových hrách.

GRAFIKA 7 / 10
Grafika je síce kvalitná, no zdá sa akási fádna, jednotvárna. Na jazyk sa derie slovo uniformná, presne taká aká by vo vojenskej hre aj mala byť :). Je to však iba klam, kvalita grafiky sa zvyšuje každou úrovňou. Nedajte sa teda odradiť fádnym Blízkym Východom, tie pravé grafické lahôdky si musíte vystrieľať. Textúry sú detailné, guľky zanechávajú stopy v stene, no modely postáv sú trochu hrubé. Čo vám ihneď udrie do očí sú podivne animované pohyby hlavnej postavy, najskôr sa budete smiať, no po prvom strete s protivníkom si to prestanete všímať. Hry so svetlom a tieňom sú na úrovni, no plne poplatné štýlu hry. Malú výčitku mám k nízkej interaktivite prostredia, okrem obligátneho skla, výbušných sudov a kľúčových objektov misie nie je možné zničiť nič iné. Jedno veľké plus získava hra za podporu širokouhlých TV (16:9). Engine je rýchly a stabilný, nedochádza k žiadnemu trhaniu. K spomaľovaniu nedochádza ani pri nahromadení tucta nepriateľov (stáva sa to dosť často) a množstva efektov na obrazovke súčasne, proste radosť pozerať a hrať.

Dianie pozorujete v perspektíve tretej osoby, ktorý je pre konzolové hry výhodnejší než pohľad prvej osoby, ktorý je tu nahradený pohľadom cez optiku zbrane. Inak tu ani veľmi nechýba, i keď v niektorých situáciách by vás first-person pohľad ušetril zbytočného úmrtia a polhodinového opakovania úrovne. Zato sa však dočkáte celkom inteligentnej kamery, ktorá je navyše plne ovládateľná pomocou analógu. Aj keď ani ona nefunguje na 100% a občas robí z pohľadom psie kusy, kritické sú najmä rohy, pretože tam nepomôže ani možnosť manuálnej korekcie pohľadu.

INTERFACE 8 / 10
Hra začína tutorialom, ktorý vás naučí všetko potrebné, no nejaký voľný tréning podľa ľubovôle žiaľ neumožní. To však vynahradia možnosti nastavenia, ktoré sú na konzolovú strieľačku vyložene nadštandardné. Ovládanie je precízne, so skvele rozvrhnutými ovládacími prvkami, ktoré však nie je možné zmeniť, ani použiť inú mapovaciu schému. Nahrávacie časy sú veľmi príjemné.

Grafické indikátory výzbroje a zdravia sa nachádzajú v horných rohoch obrazovky, sú však príliš veľké, aj keď sa automaticky zmenšujú. Aj tak budú pri presnom zamierení vzdialeného protivníka zavadzať. V pravom rohu sa nachádza grafické zobrazenie aktuálnej navolenej zbrane s počtom munície (celkovo aj v zásobníku), takisto tu nájdete zobrazený typ granátu s počtom zostávajúcich kusov. Indikátor začne blikať v prípade, že dochádzajú náboje v zásobníku, no nabíjanie prebieha automaticky (i keď vymeniť zásobník môžete tiež ručne). Inventár je vojensky strohý, nájdete v ňom iba zbrane a granáty, ktoré prepínate D-padom. V ľavom rohu sa nachádza ukazovateľ zdravia. No keďže náš hrdina nie je len taký obyčajný vojačik, implantovaný nanoroboti mu dokážu určitý stupeň zranenia vyliečiť automaticky. K doplneniu zdravia slúžia inak obvyklé lekárničky, ktoré sú v dostatočnom počte roztrúsené po úrovni. Škoda, že lekárničky sa použijú ihneď po nájdení a nie je možné ich skladovať pre prípad núdze.

HRATEĽNOSŤ  8 / 10
Na prvý pohľad sa hra môže javiť ako čistá arkádová strieľačka so skromnými taktickými a stealth prvkami, no už počas prvej úrovne vás hra presvedčí o opaku. Rýchly beh a zúrivá streľba od pásu je totiž to posledné, čo v tejto hre zažijete. Toto je hra, ktorá vyžaduje precízneho a chladnokrvne taktizujúceho hráča. Celá hra je totiž o taktickom presúvaní z krytu do krytu, precíznom likvidovaní nepriateľa zo zákrytu, pevných nervoch, šetrení munície, no proste o všetkých tých drobnostiach moderného boja. Náplň misií je jednoduchá a priamočiara, postupovať vpred a zlikvidovať všetko čo príde do cesty. Nič originálne a prekvapujúce, nič také však ani nikto nečakal. Kvality tejto hry ležia v iných oblastiach. Dizajn vcelku krátkych úrovní je logicky tiež jednoduchý a priamočiary, no okrem dostatočného množstva architektonických prvkov, ktoré využijete ako kryt sa i tak dočkáte nadmerného počtu neotvoriteľných dverí. Aj keď v oblasti dizajnu to autori s jednoduchosťou trochu prehnali, pretože niekoľkokrát za sebou prechádzať cez skoro úplne rovnaké úseky nie je veľmi motivujúce, silne mi to pripomenulo COPY & PASTE úrovne z HALO.

Hra simuluje realitu i pri streľbe a spätnom ráze zbrane, takže nie je možné strieľať bezhlavo, ale krátkymi presnými dávkami. No ak sa netrafíte prvou dávkou, nastáva problém, keďže protivník nezostane postávať na jednom mieste a opätovne ho chytiť do zameriavača je riadna fuška. Najmä pomocou analógu, ktorý nie je vhodný pre precízne cielenie, našťastie je však pri každej zbrani dostupný praktický zoom. Citeľne tu však chýba automatické zachytenie cieľa zameriavačom. Ten je rozhodne neoceniteľným pomocníkom, zmenou farby totiž signalizuje zachytenie cieľa a možnosť paľby, zmenou svojej veľkosti zase indikuje presnosť zásahu (čím je menší, tým je streľba presnejšia). Z FPS som si zvykol na výstražné farby (zvyčajne červené), ktoré upozorňujú na ohrozenie mimo obrazovky a na prekvapenie som aj tu našiel podobnú funkciu. Kontrolovať to, čo sa deje na periférii vášho postupu a za vaším chrbtom je v tejto hre život predlžujúca nevyhnutnosť a keďže ste viac-menej odkázaní iba na vaše oči a uši (t.j. žiaden radar), budete po celý čas neustále v strehu. Nakoniec som bol z nedostatku hru uľahčujúcich funkcií potešený, závislosť na vašich zmysloch nielenže približuje hru realite, zvyšuje obtiažnosť a hlavne hrateľnosť. 

MULTIPLAYER  
Hra viacerých hráčov nie je podporovaná, takže toto kritérium nie je hodnotené.

ZVUKOVÉ EFEKTY  8 / 10
Zvukové efekty v tejto hre patria k tomu najlepšiemu a najrealistickejšiemu, čo sa v oblasti hernej produkcie urodilo. Špecifický zvuk zbraní je maximálne blízko ich reálnemu vzoru. Zvuk streľby každú zbraň charakterizuje tak presne, že po chvíli hrania dokážete s istotou afgánskeho veterána rozoznať akú zbraň používa protivník iba podľa jej zvuku. To umožní lepšie taktizovať a využívať prednosti a zápory jednotlivých zbraní, keďže každá z nich má iný dostrel a rozptyl. No môj obľúbený zvukový FX je útočný granát, ktorého výbuch v tesnej blízkosti vás zrazí na zem nielen v hre, ale i v reáli pred TV. Veľmi impresívna zvuková stránka, predovšetkým ak je audio výstup napojený na výkonnú surround zostavu, aj keď je škoda chýbajúcej podpory priestorového zvuku.

Hra nekladie veľký dôraz, takže veľa dialógov sa nedočkáte, tie existujúce sú však spracované precízne a hlavne zrozumiteľne s použitím kvalitných filmových dabérov. Klasický štýl drsných amerických chlapcov. Naviac sú k dispozícii titulky. Hra sa dá spustiť v rôznych jazykoch, okrem angličtiny tu nájdete francúzštinu, španielčinu, taliančinu, či nemčinu.

HUDBA  7 / 10
Kvalitná dramatická elektronika s filmovým nádychom, ktorá hravo predčí bežnú hollywoodskú akčnú produkciu. Celkovo však pôsobí trochu nevyvážene, no vyložene slabú skladbu nenájdete, iba samé dobré a niektoré vyložené perfektné. Za takýto hudobný doprovod by sa nemuseli hanbiť ani elektronický králi z Media Ventures. Z tejto stajne pochádza taktiež Harry Gregson-Williams, tvorca fenomenálneho soundtracku k Metal Gear Solid 2, ktorý si stále drží prím medzi hernými symfonicko-elektronickými kompozíciami.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA   7 / 10
Dva stupne obtiažnosti (normal, hard) nie sú veľa, no hlavným negatívom je fakt, že vás po dohraní hry prakticky nečakajú žiadne bonusy, iba sa sprístupnia jednotlivé kapitoly k hry, takže si môžete zopakovať vašu obľúbenú pasáž. No táto funkcia, akokoľvek príjemná je, nezachráni nedostatočnú motiváciu k opätovnému dohraniu. Obtiažnosť zvyšuje nemožnosť ukladania počas hry, keďže pasáže medzi jednotlivými automatickými uloženiami pozície sú dosť dlhé a náročné. Od kúpy môže trochu odradiť relatívna krátkosť hry, malá variabilita misií a realitou obmedzená typológia nepriateľov.

Obtiažnosť i chuť do opätovného hrania pozitívne ovplyvňuje skriptovanie nepriateľov. Títo sa síce automaticky generujú v danej oblasti po prekročení určitého bodu, no ich U.I. umožňuje variabilne používať definovaný skript, takže raz na vás po vstupe do určitej miestnosti zaútočia sprava, inokedy zľava, občas z oboch strán naraz. Adrenalínovým peklom sa stáva situácia, kedy po vstupe do miestnosti nezaútočí nikto a vy sa k pokojne vyčkávajúcim vojakom musíte doplížiť k prasknutiu napnutými nervami, pretože každú chvíľu sa spoza rohu môže vynoriť jeden nepriateľ a druhý sa môže kedykoľvek objaviť za vašim chrbtom. Celkovo U.I. je na vysokej úrovni, nepriateľ ani chvíľu nepostojí, uhýba sa, kryje sa, útočí výhradné v skupinách a z viacerých strán súčasne, napr. zatiaľ čo dvaja maníci vás držia streľbou v šachu, tretí si k vám dobehne vo vašom slepom uhle. Paráda.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT  8 / 10
Ak sa MGS pýši označením Tactical Espionage Action, tak potom kill.switch môžeme jednoznačne označiť ako Tactical Military Action. Aj keď sa nejedná o nijakú revolúciu, je kill.switch nadmieru návyková, aj keď trochu repetetívna vojenská akčná strieľačka s originálnym bojovým systémom. Jediné čo jej môžeme vyčítať je relatívne krátka herná doba, ktorá na prvý záťah a normálnu obtiažnosť neprevýši 10 hodín čistého času. To by som však nepovažoval za veľkú chybu, jedná sa totiž o súčasný trend, ktorému sa prispôsobuje čoraz viac tvorcov. Aj keď to nie je smer úplne správny, také hitovky ako Call of Duty, či Max Payne 2 dokázali zaujať a uspieť i napriek krátkej hernej dobe. Pri samotnej kúpe by som však tento faktor veľmi dobre zvážil.