Tím fyzikov na čele s Chih-shiue Yanom z Carnegie Institution vo Washingtone (CIW) vypestoval kryštály umelých diamantov do priemeru 10 milimetrov a výšky 4,5 milimetra unikátnou metódou: naparovaním. Ako napísali v časopise Physica Status Solidi, na "semienko" z bežného umelého diamantu ukladali uhlík zo zmesi vodíka a metánu, bombardovanej v laboratórnej komore plazmou (elektricky nabité častice). Plazma v plynnej zmesi umožnila priebeh zložitých chemických reakcií. Na "semienko" vďaka tomu dopadal dážď uhlíkových atómov. Tie sa potom samy ukladali do tej istej kryštalickej mriežky. Takto získané kryštály, vypestované už za jeden deň, boli veľmi tvrdé. Vedci ich následne na desať minút podrobili dvojtisícstupňovej teplote a päťdesiattisíc- až sedemdesiattisícnásobku atmosférického tlaku, aby ešte spevneli. A skutočne: merania ukázali, že sú prinajmenšom o 50 percent tvrdšie ako konvenčné diamanty.
Russell Hemley z CIW sa vyjadril, že ich hlavným cieľom nebola výroba umelých diamantov. Tamojší bádatelia skúmajú správanie materiálov pri veľmi vysokých teplotách a tlakoch.
Tak už to vo vede chodí - kto hľadá, nájde, hoci nie vždy to, čo zamýšľal. Nové supertvrdé diamanty sa zídu napríklad pri výrobe rezných nástrojov a v elektronike.
