Najnovšie analýzy fosílnych zvyškov pravekého človeka, ktoré urobili vedci z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu so sídlom v Lipsku, nepotvrdili, že by v dedičnom základe moderných ľudí dnešného typu zanechali neandertálci výraznejšiu stopu.
Lipskí experti svojím najnovším výskumom dali za pravdu už známym záverom antropológov, podľa ktorých neandertálci nepatria k priamym predkom dnešných ľudí. Považujú sa za slepú vetvu vývoja rodu Homo.
Niektoré fosílne nálezy však napriek tomu naznačujú, že moderní ľudia a neandertálci sa mohli stretnúť a priviesť na svet spoločných potomkov, ale tieto teórie sa doteraz nepotvrdili. Obe populácie žili totiž čiastočne v jednom časovom úseku.
Neandertálci osídlili pred 150.000-30.000 rokmi Európu, časti Ázie a Stredného východu, moderný človek sa objavil po prvý raz pred 100.000-200.000 rokmi v Afrike. V Európe už žil v období okolo 40 000 rokov pred n. l.
V podrobnom rozbore 24 skamenelín neandertálcov a 40 nájdených zvyškoch moderného človeka sa vedci koncentrovali na prítomnosť mitochondriálnej DNA, ktorú do dedičnej výbavy potomka odovzdáva výlučne matka. Ani v jednom fosílnom zvyšku nenašli dôkaz, že by sa tento druh DNA vymieňal medzi človekom a neandertálcom.
K podobným záverom sa nedávno dopracovali aj talianski a španielski vedci, ktorí analyzovali zvyšky človeka cromagnonského a neandertálca.
Dnešná veda považuje neandertálcov za vedľajší produkt evolučného vývoja. Stále otvorenou zostáva otázka, či neandertálcov z ich sídiel vytlačil moderný človek alebo či sa jednoducho nedokázali prispôsobiť meniacim sa prírodným podmienkam a vyhynuli.
