O šifrovaní sa už napísalo obrovské množstvo prác a zhrnúť úplné základy by vyžadovalo veľký priestor. Každý užívateľ by ale mal vedieť aspoň pár zásadných vecí.
Ak sa zameriame len na elektronické šifrovanie, ide prakticky vždy o matematickú operáciu, ktorá určeným spôsobom modifikuje dáta. Zašifrované dáta môže (respektíve mal by) dešifrovať, čiže vrátiť do pôvodného stavu, iba ten, kto má potrebnú informáciu, nazývanú väčšinou kľúč. Existujú dva základné druhy šifrovania: symetrické a asymetrické (hoci v praxi sa väčšinou používa ich kombinácia).
Symetrické šifrovanie používa iba jeden kľúč, ktorý musia poznať obe strany. Na dešifrovanie sa vykoná jednoducho opačná operácia. Triviálnym príkladom je napríklad posúvanie písmen. Ak máme text „USA“ a kľúč „1“, zašifrovaný text bude vyzerať "VTB". Toto šifrovanie má niekoľko nevýhod, ale najzávažnejšie sú dve. Po prvé, šifrovací kľúč treba nejako bezpečne dopraviť druhej strane. Po druhé, stačí aby sa niekomu podarilo získať kľúč jednej strany a automaticky má aj kľúč tej druhej (keďže je identický).
Asymetrické šifrovanie rieši práve tieto problémy, navyše pridáva možnosť elektronického podpisu. Má totiž kľúče dva. Jeden z nich je „vejný“ druhý „tajný“ (privátny). Verejný kľúč môže získať ktokoľvek. Ak máte verejný kľúč nejakej osoby, môžete posielať šifrované dáta, ktoré bude môcť dešifrovať iba ona. Zároveň môžete overiť jej elektronický podpis. Problémy asymetrického šifrovania sú prevažne v nemožnosti overenia, že verejný kľúč patrí práve tej a tej osobe; to už ale nie je nedostatkom šifry samotnej, ako skôr jej implementácie. Asi najznámejším produktom založeným na asymetrickom šifrovaní je program PGP (Pretty Good Privacy, viď napríklad www.pgpi.com).
Autor: pv
