(4. 10.–10. 10. 2001)
* Americkí vedci zo State University of New York v Stony Brooku na čele s Clintonom Rubinom, skúmajúci pre NASA fyziologické dopady stavu beztiaže, zistili, že ak pokusné zvieratá vystavia 10 minút denne nízkozáťažovým (0,25 g), no vysokofrekvenčným (90 Hz) vibráciám, začne sa im silnejšie tvoriť nové kostné tkanivo. Môže to pomôcť prekonať veľký problém dlhodobých vesmírnych letov, ale aj liečiť osteoporózu.
* Medzinárodný bádateľský tím britského klimatológa Paula Pearsona z University of Bristol potvrdil, že teplota tropických oceánov v neskorej kriede pred 69–65 miliónmi rokov a eocéne pred 54–38 miliónmi rokov presahovala 30 oC. Ako vzorky im poslúžili fosílne ulity zooplanktónu z morských sedimentov. Zodpovedá to predchádzajúcemu záveru týchto vedcov o vysokom obsahu oxidu uhličitého vo vtedajšej atmosfére.
* Lekári z University of Pittsburgh Medical Center pod vedením Roberta Kormosa úspešne otestovali na ľudskom srdci prístroj firmy TransMedics, udržujúci orgány v činnosti až 24 hodín po vyňatí z tela darcu. Dáva to dosť času na prípravu príjemcu transplantovaného orgánu a zistenie imunitnej kompatibility. (Bežné zmrazovanie poškodzuje tkanivo a je účinné nanajvýš do šiestich hodín.) Udržanie srdcového tepu v tomto prístroji nadväzuje na predchádzajúci úspech s obličkou.
* Americkí medicínski bádatelia z The Johns Hopkins University School of Medicine v Baltimore na čele s Michaelom Hemannom zistili, že strata funkcie telomér (opakujúce sa sekvencie na končekoch chromozómov, ktorých dĺžka určuje počet bunkových delení) súvisí s najkratšou telomérou v bunke, nie s telomérami priemernej dĺžky. Aktivizácia enzýmu telomerázy, opravujúceho teloméry, ukázala, že pokles dĺžky pod istú hodnotu vysiela kritický signál.
* Kardiologický výskum na 2525 pacientoch, vykonaný Jamesom Lemosom a kol. z University of Texas Southwestern Medical Center v Dallase, ukázal, že zvýšená hladina neurohormónu BNP, vylučovaného svalovým tkanivom ľavej srdcovej komory, je spoľahlivým indikátorom vážneho ohrozenia života pacientov s komplikovanými koronárnymi ochoreniami.
* Vedci z University of California v San Diegu a Rush Medical College v Chicagu na čele s Robertom Sahom vyrobili z biologických materiálov prvú umelú chrupavku, ktorá dokonale napodobuje mnohovrstvovú štruktúru a bunkové funkcie prirodzenej kĺbovej chrupavky. Umelé tkanivo tvoria mladé bunky a malo by sa stať zdrojom liečebných implantátov.
* Bioinžinier Thomas Rauchfuss s kolegami z University of Illinois v Urbana-Champaign vyvinul nový syntetický katalyzátor na báze bakteriálneho enzýmu hydrogenázy, ktorý efektívne premieňa bežné kyseliny pri nízkych nákladoch na vodík, ekologicky ideálne palivo budúcnosti. Môže to otvoriť cestu k lacnej výrobe vodíkových palivových článkov, aj do automobilov. Klasická produkcia vodíka elektrolýzou morskej vody je neekonomická, čo je jednou z hlavných bŕzd rozvoja tejto sľubnej technológie. (5D)
