Takto to vtedy asi vyzeralo všade; huby rástli na spálených a inak poničených kmeňoch stromov. FOTO - SCIENCE
"Počas katastrofického prechodu z druhohôr do treťohôr v pozemskom živote absolútne dominovali huby. Vtedajšie environmentálne otrasy ich postihli najmenej. Švédsko-austrálska bádateľská dvojica pre to našla dôkazy na Novom Zélande; jej článol opublikoval Science. Dôkazy však zrejme platia globálne.
Veľké vymierania
Prvé formy života v podobe jednobunkových organizmov typu baktérií a siníc sa na našej planéte objavili azda už pred 3,8 miliardy rokov. Pravda, zložité mnohobunkové organizmy máme doložené až od doby pred približne 545 miliónmi rokov. Odvtedy ich postihlo päť masových vymieraní a bližšie neurčený počet menších. Pri najväčšej katastrofe pred 248 miliónmi rokov na prelome prvohôr a druhohôr (rozhranie perm-trias) vymrelo vyše 90 percent druhov pozemských organizmov, prinajmenšom v moriach.
Príčiny mohli byť viaceré, geologické alebo astronomické. Azda mohol nastať aj súbeh dopadu vesmírneho telesa (planétky alebo jadra kométy) s vulkanizmom či geochemickými premenami, keď nevítaný posol z kozmu uviedol do pohybu zmeny v zemskej kôre, atmosfére či hydrosfére.
Kladivo na dinosaury
Dôkazy takéhoto mimozemského vplyvu vedci našli pri každom z piatich masových vymieraní. Najpresvedčivejšie pri poslednom, ktoré sa odohralo pred 65 miliónmi rokov na prechode z druhohôr do treťohôr (rozhranie krieda-terciér). Vtedy sa zo scény definitívne odporúčali všetky veľké dinosaury a vlastne všetky živočíchy hmotnejšie ako 25 kilogramov. Niektoré malé dinosaury žijú s nami dodnes v podobe vtákov.
Vyzerá to však tak, že známy kráter v Chicxulúbe na severnom Yucatáne (Mexiko) asi nie je hľadaným corpus delicti. Podľa najnovších geologických vrtov totiž vznikol už 300 000 rokov pred koncom druhohôr. To však nespochybňuje teóriu, že veľké dinosaury má na svedomí takmer určite mimozemské teleso. Kráter jednoducho treba hľadať inde.
Väčšina scenárov takejto katastrofy predpokladá, že dopad vesmírneho telesa do atmosféry vymrští obrovské množstvo čiastočiek hornín či vody. Ďalšie spolu s aerosolmi môžu pridať sopky, ako aj rozsiahle lesné požiare, spôsobené dopadom. Všetko to v atmosfére zostane mesiace, možno roky. Výsledkom je značne nepriehľadné ovzdušie, lebo slnečné žiarenie cez hustú vrstvu drobných častíc a látok neprenikne. Dole zavládne zima a logicky sa preruší fotosyntéza, až kým sa atmosféra opäť neprečistí. Medzitým odumrie väčšina rastlín a následne aj bylinožravých živočíchov, ktoré prídu o potravu. A aj mäsožravým sa onedlho minú zdochliny bylinožravých.
Dôkazy z Nového Zélandu
Potlačenie rastlinstva na rozhraní krieda-terciér dokladajú aj nové údaje z Nového Zélandu. Získali ich Vivi Vajdová z University of Lund (Švédsko) a Stephen McLoughlin v uhoľnej žile v bani Moody Creek v Greymouth na južnom novozélandskom ostrove.
V spodných ôsmich centimetroch žily našli rastlinné spóry typické pre neskorú kriedu. Približne 80 druhov ihličnanov, papraďorastov a kvitnúcich rastlín zodpovedá lesnej flóre mierneho klimatického pásma. Nad tým však náhle všetky fosílne stopy rastlinstva miznú. V asi štvormilimetrovej vrstve sa vyskytujú iba spóry húb a fragmenty vláken podhubia. Okrem toho tam našli aj zvýšený obsah irídia. Tento kov je v zemskej kôre vzácny, zato však bežný v planétkach a jadrách komét. Nad vrstvou s hubami sa spočiatku iba veľmi riedko vyskytujú spóry papraďorastov.
Vysvetlenie je očividné. Počas prechodu krieda-terciér v súlade s vyššie naznačeným scenárom prudko poklesla intenzita slnečného žiarenia, prenikajúceho k zemskému povrchu. Fotosyntéza sa prerušila a rastliny načas nahradili majstri v prežívaní aj v najkrutejších podmienkach: huby. Látky, hromadiace sa vtedy na zemskom povrchu (popol z lesných požiarov, spad z ovzdušia) im dokonca mohli ako živiny celkom vyhovovať. To isté platí o zvýšenej vlhkosti.
Otázka je, či pre huby bolo dosť teplo. Oteplenie sa zaznamenalo pred prechodom krieda-terciér, aj po ňom. Prinajmenšom sa im vypratala z cesty konkurencia. Najhoršia kríza však podľa hrúbky vrstvy s dominanciou húb trvala iba niekoľko rokov. Potom sa opäť objavili rastliny, spočiatku nenáročné papraďorasty.
Krízoví manažéri?
Takýto priebeh vecí dávnych sa s vysokou pravdepodobnosťou netýkal iba Nového Zélandu. Podobné poznatky totiž vedci získali aj na viacerých miestach po celej zemeguli. A nielen čo sa týka prechodu krieda-terciér. Huby (a riasy) podľa všetkého nakrátko kraľovali pozemskému životu aj na prechode perm-trias. Vtedy si však žezlo udržali podstatne dlhšie. Biologicky deštruktívne zmeny prostredia museli byť rozsiahlejšie. Tak či onak vládu napokon vždy odovzdali iným organizmom, ako keď si dočasní krízoví manažéri splnia neľahkú úlohu.
