telefonovaním z mobilov ukrátení?
Ak ste za starých nemobilných čias volali večer priateľovi, mali ste o ňom už v momente, keď dvíhal slúchadlo, množstvo informácií. V prvom rade ste vedeli, že je doma, že má čas na rozhovor a pravdepodobne i chuť s vami hovoriť - inak by nechal telefón zdvihnúť niekoho iného a sám sa zatajil. V mnohých prípadoch ste si vedeli známeho predstaviť, ako sa usádza na stoličke pri telefóne, vedeli ste aj to, ako ďaleko je od neho manželka, ktorá v obývačke pozerá televízor, a že ho môžu počúvať deti, ktoré majú izbu hneď vedľa.
Ak ste zasa služobne telefonovali niekomu v pracovnom čase, nebolo treba najskôr zisťovať, či má na vás čas a či sa práve nachádza na mieste, kde ho potrebujete (pri počítači či v blízkosti požadovaných dokumentov) - bolo jasné, že je vo svojej kancelárii, a nerobí nič, čo sa nedá o minútu odložiť.
Ak vám dnes niekto „zdvihne“ mobilný telefón (zaujímavé, že spojenie sa zachovalo, aj keď mobily už netreba odnikiaľ dvíhať), neviete takmer nič. Zdvihnutie môže v ktorúkoľvek dennú hodinu znamenať „ležím v posteli a nudím sa“, ale aj „som v strese a čakám dôležitý hovor, ale nie od teba“. Môžete sa snažiť podľa hučania v pozadí určiť rýchlosť, akou partner uháňa po diaľnici, prípadne aký plný je autobus, aj tak sa však budete musieť spýtať, či ho môžete vyrušiť v pracovnej alebo súkromnej záležitosti a kedy sa môžete zasa ozvať, ak ide o dôležitú, avšak len stredne súrnu záležitosť, ktorá vyžaduje asi 5-minútový rozhovor.
Služba CLIP rozoznávajúca číslo volajúceho nás nepripravila ani tak o súkromie - len málokto potrebuje utajiť svoje číslo pred tým, komu sám volá - ako o možnosť telefón nezdvihnúť, keď sa vám to nehodí. Aj v prípade, ak si CLIP vôbec nepredplatíte, sa totiž volajúci, ktorých ste „nezdvihli“, môžu uraziť v domnienke, že ste sa chceli vyhnúť práve im osobne.
CLIP nás pripravil aj o právo na omyl. Kedysi bolo samozrejmé, že ak ste sa dotelefonovali na nesprávne číslo, mohli ste sa bez veľkého zahanbenia ospravedlniť a rýchlo zložiť. Považovalo sa totiž za taktné predpokladať, že to „oni“ zle spojili, resp. že „preskočilo číslo“ - veď často to naozaj zle spojili „oni“. Po vytočení nesprávneho čísla ste dokonca niekedy mohli hneď a bez ospravedlňovania zložiť - nepatrí sa to, ale každého z nás občas neznámy hlas zaskočil nepripraveného. Skúste to však spraviť dnes a o pár sekúnd vám volaný nemilosrdne „zavolá naspäť“ a bude vyzvedať, čo je vo veci, v horšom prípade vás dokonca začne bombardovať vulgárnymi SMS-kami.
Nutkanie „zavolať späť“ je vôbec novodobým morom komunikácie. Skúste si spočítať, koľkokrát ste zavolali naspäť človeku, ktorý s vami už dávno nepotreboval hovoriť, či koľkokrát ste sa dovolali k spojovateľke, ktorá nemohla tušiť, ktorý zo stovky zamestnancov pripojených na pevnú podnikovú ústredňu vám mohol telefonovať. Ak k takýmto zbytočným telefonátom pripočítame hovory „Ahoj - zavolaj, prosím, o desať minút“, zistíme, že takáto komunikácia bez akéhokoľvek obsahu, za ktorú vďačíme najnovším službám a výdobytkom techniky, predstavuje pre mobilných operátorov celkom slušný zdroj príjmov.
Ako tento problém vyriešiť? Zaujímavým spôsobom si s touto otázkou poradili programy na rozhovor cez internet, takzvané Instant Messangery ako napríklad ICQ. Základnou informáciou o užívateľovi je jeho stav - nielen či je on-line alebo off-line (v našej analógii - či má zapnutý alebo vypnutý telefón), ale či je úplne „avaliable for chat“ (ochotný rozprávať sa), či má prácu, či prijíma iba súrne správy alebo na aký čas je nedostupný.
Svet by bol hneď krajší, keby niečo podobné fungovalo aj pri telefonovaní - ešte pred tým, ako by telefón zazvonil, by sme dostali signál o tom, či príjemca náhodou práve nešoféruje, či nechce vybavovať iba naliehavé hovory alebo či sa rád porozpráva s kýmkoľvek. Predstavte si tú úľavu - opúšťate svoju kanceláriu a na svojom telefóne nastavujete: „Už nie som v práci - len dobré správy, prosím!“
