Štokholm 10. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za chémiu dostanú tento rok Američania William S. Knowles a Barry Sharpless a Japonec Rjodži Nojori za vyvinutie katalytickej asymetrickej syntézy. Oznámila to dnes Švédska kráľovská akadémia.
Trojica vedcov vyvinula molekulu, ktorá riadi dôležité chemické reakcie takým spôsobom, že vznikne iba jedna z dvoch možných zrkadlovo symetrických foriem koncového produktu.
Katalyzačná molekula je tiež chirálna a pri reakcii sa nespotrebuje. Jediná molekula tohto druhu môže produkovať milióny molekúl v želanej symetrickej forme.
Práca trojice ocenených vedcov sa zaoberá látkami, existujúcimi v dvoch zrkadlovo obrátených štruktúrach. V takýchto štruktúrach sa vyskytujú mnohé molekuly, ktoré sa potom nazývajú chirálne.
V prírode sa ukázalo, že jedna z týchto foriem často dominuje. Mnohé lieky sú vyrobené z chirálnych molekúl. Rozdiel medzi obidvoma formami môže byť otázkou života a smrti, preto je dôležité držať ich oddelené.
William S. Knowles zistil, že pri dôležitej chemickej reakcii nazývanej hydrácia je možné na výrobu chirálnych katalyzátorov využiť tzv. prechodné kovy a získať tak ako výsledný produkt zrkadlovo symetrickú formu. Jeho práca bola základom priemyselnej výroby prípravku L-DOPA, ktorý sa používa na liečenie Parkinsonovej choroby.
Rjodži Nojori pokračoval v Knowlesovom výskume. Barry Sharpless dostal cenu za vývoj chirálnych katalyzátorov pre iný dôležitý typ chemickej reakcie oxidáciu.
William S. Knowles sa narodil v roku 1917. Promoval v roku 1942 na Columbia University. Pracoval okrem iného pre firmu Monsanto Co. Od roku 1986 je na dôchodku.
Rjodži Nojori sa narodil v roku 1938 v Kóbe. Promoval v roku 1967 na univerzite v meste Kjóto. Od roku 1972 je profesorom chémie na univerzite v Nagoji.
Barry Sharpless sa narodil v roku 1941 vo Filadelfii. Promoval v roku 1968 na Stanfordskej univerzite. Od roku 1990 je profesorom chémie v Scripps Research Institute v meste La Jolla.
Prvú Nobelovu cenu za chémiu dostal presne pred 100 rokmi Jacobus Henricus van't Hoff za práce o osmotickom tlaku. Ďalším zvučným menom z ranného obdobia Nobelových cien je Ernest Rutherford, ktorý ju dostal v roku 1908 za výskum rádioaktívnych izotopov a Marie Curie-Sklodowská za objav rádia a polónia. Curie-Sklodowská dostala už v roku 1903 Nobelovu cenu za fyziku.
Nobelova cena za chémiu je dotovaná sumou 10 miliónov švédskych korún. Laureáti si ju prevezmú tradične 10. decembra.
