Chronický stres nie je v organizme vítaným hosťom. Zaujímavý výskum na myšiach a potkanoch však dokazuje, že mierny a krátky stres môže byť aj prospešný. Tím Firdausa Dhabhara z Ohio State University v Columbuse zistil, že stres posilňuje organizmus v boji s infekciami kože a pomáha mu pri hojení malých rán.
Podľa Dhabhara organizmus zvierat, vystavených akútnemu stresu, mal dva- až štyrikrát silnejšiu imunitnú odpoveď v porovananí s nestresovanými; okrem toho posilnenie imunity bolo dlhodobé.
Dvojhodinové väzenie pre americké myši
V laboratórnych testoch pripravili Dhabhar s kolegami pre myši a potkany dvojhodinové väzenie, ktoré im prinieslo fyziologický stres: rýchlejšiu činnosť srdca, zvýšenie tlaku krvi a cirkuláciu stresových hormónov. Sú to príznaky normálnej stresovej odpovede, všetky sa vrátia do normálu niekoľko hodín po ukončení stresu.
Výskumníci ihneď po skončení väzenia dali zvieratám na kožu antigény, teda látky, vyvolávajúce imunitnú odpoveď. Zistili, že stres vyprovokoval silnú imunitnú odpoveď, ktorá nezoslabla ani po niekoľkých týždňoch až mesiacoch.
"Silnejšia počiatočná imunitná reakcia môže sformovať účinnejšie alebo väčšie ložisko pamäťových buniek, ktoré nakoniec poskytnú imunitnému systému stresovaného organizmu výhodu počas niekoľkých mesiacov," povedal Dhabhar.
České myši s rakovinou
K podobným výsledkom, ale inou cestou dospeli podľa Lidových novín odborníci z Ústavu makromolekulárnej chémie a Mikrobiologického ústavu Akadémie vied Českej republiky. Českí vedci dokázali uzdraviť myši, ktorým predtým naočkovali rakovinu. Dosiahli to použitím cielených cytostatických liečiv, naviazaných na makromolekulu polyméru, ktorá si vďaka povrchovej protilátke sama "našla" nádorovú bunku; až potom, čo sa na ňu napojila, "vyklopila" svoj náklad cytostatík a zničila ju. Zdravé tkanivá zostali nepoškodené.
Keď vyliečeným zvieratám po čase znovu naočkovali bunky z toho istého zhubného nádoru, ale už ich nijako neliečili, očakávali, že myši rakovine podľahnú. Na ich veľké prekvapenie však takmer všetky zvieratá prežili, nádor im nerástol.
Sformovalo sa u nich podobné ložisko "pamäťových buniek", o ktorých hovoril Dhabhar, alebo išlo o úplne iný mechanizmus? Drobná rana na koži nie je rakovina a českí vedci o nijakom strese u "svojich" myší nehovorili. Iba keby pre myši bolo stresom už samo naočkovanie rakoviny.
Prečo chráni a prečo útočí?
Zatiaľ sa uspokojme s konštatovaním, že mierny stres môže byť prospešný pri liečení rán a v boji proti infekciám, môže však tiež vyvolať nemalé problémy u ľudí s alergiami kože alebo zápalovými ochoreniami (ekzém, psoriáza, artritída). Pri mnohých týchto chorobách začne imunitný systém napádať vlastný organizmus a spôsobuje mu okrem zápalov a bolestí kĺbov aj iné nepríjemnosti.
Lepšie poznanie toho, ako a prečo "vybudený" imunitný systém na jednej strane mobilizuje ochranu organizmu a na strane druhej ho poškodzuje, by mohlo priniesť vývoj nových liekov na autoimunitné choroby.
