Pohľad na húfy mŕtvych rýb na namíbijskom pobreží je smutný. Človek však v tomto prípade veľa ovplyniť nemôže. FOTO - ARCHÍV
Podmorské erupcie jedovatého sulfánu ničia jednu z najbohatších rybolovných oblastí na svete. Satelitné obrázky ukazujú, že toxické erupcie pri pobreží Namíbie sú častejšie a väčšie, ako si vedel doteraz ktokoľvek predstaviť. Napísal o tom New Scientist.
Čo spôsobujú morské riasy
Najproduktívnejšie oblasti lovu rýb sú vo vzostupných morských prúdoch, ktoré obsahujú živiny z hlbín. Namíbijskí rybári z takejto oblasti pri brehoch krajiny v roku 1998 vylovili ryby v hodnote 400 miliónov dolárov; tým sa rybolov zaradil v krajine na druhé miesto v produktivite hneď za ťažobný priemysel.
Nemalé problémy však spôsobujú bubliny, ktoré sa pod týmito miestami vyskytujú. Ich vznik majú na svedomí mikroskopické riasy (diatómy), rastúce práve v miestach intenzívnych vzostupných vírov. Živia sa nimi mikroskopické morské živočíchy (planktón), ale riasy, ktoré nespotrebujú, klesnú na dno. Tam sa z nich vytvoria usadeniny, v ktorých žijú baktérie; v ich tráviacom ústrojenstve sa potom z rias tvorí jedovatý sulfán, ktorý páchne ako pokazené vajíčka. Uniká vo veľkých bublinách a zabíja morský život, lebo z vody "kradne" kyslík.
Nevinné biele bodky
Erupcie vyzerajú ako biele bodky vďaka oxidácii sulfánu, z ktorého potom na hladine vzniká síra. Scarla Weeksová z Univerzity v Kapskom Meste v Južnej Afrike s kolegami v Namíbii a na Floride sledovala na satelitných záznamoch z Namíbijskej oblasti rozsah týchto ničivých udalostí.
Ako vedci napísali v časopise Deep Sea Research, v roku 2001 satelity zaznamenali deväť výrazných erupcií. Najväčšia zasiahla plochu 22 000 kilometrov štvorcových.
"Tieto procesy poznáme už z počiatku minulého storočia," vraví Weeksová, "vždy sa však predpokladalo, že ide iba o malé a lokalizované udalosti."
Erupcie podľa predpokladu vedcov nastávajú v okamihu, keď vietor zosilní vzostupné víry, alebo keď cez oblasť prejde tlaková níž. Oba scenáre znížia tlak na morskom dne natoľko, že sulfán môže uniknúť.
Masaker v roku 1993
"Malé zmeny tlaku môžu mobilizovať plyn a spôsobiť jeho vzostup," súhlasí Volker Bruchert z Inštitútu Maxa Plancka pre mikrobiológiu v Brémach, ktorý viedol výskumnú plavbu do oblasti v roku 2003. Podľa nemeckého odborníka je však otázne, či za všetku síru na satelitných záznamoch zodpovedajú iba erupcie.
"Tieto udalosti môže takisto vysvetliť trvalá difúzia sulfánu zo sedimentov a zmeny v prúdení vody," domnieva sa Bruchert.
Nech je príčina akákoľvek, na prvý pohľad nevinné malé biele bodky majú veľmi vážny dosah na rybolov. V roku 1993 zahynuli na nedostatok kyslíka až dve miliardy mláďat rýb merlúzy, teda celá polovica z celkového počtu rybích mláďat v oblasti. V dôsledku toho zásoby rýb v nasledujúcom roku klesli na 30 percent predchádzajúceho stavu.
Tím dúfa, že monitorovanie erupcií a pochopenie mechanizmov ich vzniku pomôže lepšie určovať celoročné kvóty výlovu rýb. Doteraz sa erupcie obmedzovali iba na oblasť Namíbie, ale Weeks sa obáva, že klimatická zmena môže prispieť k ich rozšíreniu.
