EKONÓMOVIA ZO ŠVÉDSKA DALI ZA PRAVDU FYZIOLÓGOVI JAREDOVI DIAMONDOVI, KTORÝ PRED NIEKOĽKÝMI ROKMI LÚŠTIL ZÁHADU NEROVNOMERNÉHO VÝVOJA VO SVETE

Bohatstvo i chudoba majú dávne korene

Prečo vy Američania máte toľko tovaru a my tak málo? Za touto otázkou, ktorú kedysi položil Jaredovi Diamondovi ...

Prečo vy Američania máte toľko tovaru a my tak málo? Za touto otázkou, ktorú kedysi položil Jaredovi Diamondovi jeden z jeho domorodých priateľov na Novej Guinei, sa skrýva vlastne celý problém nerovnomerného vývoja moderného ľudstva. Naozaj, prečo to je tak? Jared Diamond sa pokúsil o odpoveď, a napísal hrubú knihu. Po niekoľkých rokoch Diamondove závery analyzovali exaktnými metódami dvaja švédski ekonómovia a došli k záveru, že Diamond sa v podstate nemýlil.

Hľadanie vysvetlení rozdielov medzi krajinami, národmi aj etnikami je dôležité nielen z vedeckého hľadiska. Poskytuje tiež argumentáciu proti otvorenému či skrytému rasizmu, vrátane nedávneho výroku generála americkej armády na adresu porazeného somálskeho protivníka: "Môj Boh bol lepší ako jeho". Americkej administratíve slúži ku cti, že tento generál už svoj post nezastáva.

Článok pokračuje pod video reklamou

Veľká "diamantová" syntéza

Synteticky vysvetliť priebeh histórie a novovekú svetovú situáciu chceli aj takí významní historici, ako boli Briti Gordon Childe (1892-1957) a Arnold Toynbee (1889-1975). Prvý kládol dôraz skôr na materiálne faktory, druhý na kultúru a úlohu tvorivých elít.


Na oboch gigantov v 90-tych rokoch nadviazal nehistorik, americký fyziológ a zoológ Jared Diamond, pôsobiaci na známej UCLA - University of California v Los Angeles. V novembri 1997 vyšla jeho kniha Guns, Germs, and Steel. The Fates of Human Societies (v češtine vyšla roku 2000 ako Osudy lidských společností. Střelné zbraně, choroboplodné zárodky a ocel v historii).

Diamondovým kľúčom k lúšteniu záhady nerovnomerného rozvoja bola produkcia potravín, pestovanie a chov domestikovaných plodín a zvierat; jej počiatky spadajú do oblasti Blízkeho východu pred 10 000 rokmi. Až táto zmena umožnila nomádskym lovcom a zberačom prejsť na usadlý život poľnohospodárov. Iba vďaka nej začali ľudia vytvárať prebytky potravín, ktoré sa dali skladovať.

Logickým výsledkom bolo sociálne rozvrstvenie spoločnosti. Časť ľudí sa už mohla venovať remeslám, obchodu, vojenstvu, vláde, organizovanému náboženstvu a všetkému, čo v súhrne nazývame civilizáciou.

Diamond za svoju knihu dostal na jar 1998 prestížnu Pulitzerovu cenu za literatúru faktu. Kvalita knihy, akokoľvek možno jej čiastkové závery kritizovať, autorovmu menu (angl. diamond = diamant) naozaj neurobila hanbu, napriek mimoriadnej náročnosti témy. Sám však konštatoval, že jeho kvalitatívne a "polokvantitatívne" vysvetlenie základných príčin dnešnej civilizačno-ekonomickej nerovnosti vo svete bude treba podložiť exaktnejšou analýzou.

Najnovšie to urobili Douglas Hibbs, ml. a Ola Olssonová z Göteborg University v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.

Čísla podporili Diamonda

Rebríček Svetovej banky zoraďuje krajiny podľa národného dôchodku na hlavu (pozri rámček); horných 10 percent je v priemere asi 30-krát bohatších ako spodných 10 percent. Prvá krajina je vyše stokrát bohatšia ako posledná. Tradične sa to vysvetľovalo predovšetkým akumuláciou ľudského a fyzického kapitálu a úspešným prijatím špičkových technológií.

V poslednom čase si však ekonómovia začínajú všímať hlbšie vysvetlenia: vládu zákona a nestranné vynucovanie dodržiavania zmlúv, ochranu súkromného vlastníctva a vôbec plodov skutočnej podnikavosti, novátorstvo, nešpekulatívne investovanie a najmä tvrdej práce. Súvislosť medzi týmito faktormi a ekonomickou výkonnosťou krajiny je totiž očividná.

Hibbs s Olssonovou sa rozhodli zájsť ešte hlbšie a hľadať súvislosti medzi touto výkonnosťou a Diamondovými biogeografickými faktormi. Napokon analyzovali 112 krajín. O ďalších buď nemali dosť údajov, alebo ich vylúčili vzhľadom na fakt, že bohaté sú vďaka ťažbe jedinej či niekoľkých málo komodít (ako ropa a zemný plyn pri krajinách Perzského zálivu). Zohľadnili geografiu (klímu, zemepisnú šírku a východozápadnú orientáciu, ktorá podporuje šírenie produkcie potravín v rovnakej klíme), biogeografiu (výskyt rastlín a zvierat, zvlášť vhodných pre ekonomicky výhodnú domestikáciu) a kvalitu inštitúcií vo vyššie naznačenom význame.

Z výsledkov analýzy musel mať Diamond radosť. Hibbs s Olssonovou presvedčivo doložili, aké dôležité bolo ešte pred priemyselnou revolúciou v 18. storočí urobiť kľúčové kroky v produkcii potravín. Tie záviseli najmä od miestnej geografie a biogeografie, teda určite nie od "rasy" či kultúrnej úrovne miestneho obyvateľstva. Podľa bádateľov pred týmito "tvrdými" prírodnými faktormi ustupuje do pozadia aj kvalita inštitúcií. Jej vplyv sa totiž naplno prejaví až v priaznivých podmienkach.

Súčasné rozdiely v bohatstve jednotlivých krajín sú teda napriek všetkým moderným technickým a kultúrno-inštitucionálnym prvkom stále podmienené najmä odlišnou východiskovou biogeografickou situáciou pri rozbehnutí produkcie potravín v neolite (mladšia doba kamenná).

Na bodákoch sa sedieť nedá

Toto poučenie dokladá, že snaha priblížiť ekonomické prostredia jednotlivých krajín nie je utopickou fantazmagóriou, ale v podstate poznaním historickej reality. Buď na svete preváži pocit, že pomery sú, summa summarum, spravodlivé (vnímanie spravodlivosti/nespravodlivosti je azda najuniverzálnejším ľudským atribútom), alebo nás čaká budúcnosť plná vojen a ekonomických konfliktov. A rozvinutý svet si bohatstva vyplývajúceho z historického náskoku veľmi "neužije".

Stará vojenská pravda hovorí, že "s bodákmi možno robiť všeličo, iba sedieť sa na nich nedá". Pred terorizmom trvale spoľahlivo neuchránia armády ani tajné služby. Nijaký terorizmus, ani zo zúfalstva, samozrejme nemožno ospravedlniť, realitou však zostáva, že veľakrát ide o posledný prostriedok slabých proti mocným.

Bohatsvo a chudoba národov podľa Svetovej banky

Desať najbohatších a najchudobnejších krajín sveta podľa celkového národného dôchodku na hlavu prerátaného na paritu kúpnej sily (v tzv. medzinárodných dolároch). Pre porovnanie udávame pozíciu Slovenska v takto zostavenom rebríčku Svetovej banky. Údaje odzrkadľujú stav v roku 2002, boli uverejnené v júli 2003. V rebríčku sú iba krajiny, pre ktoré existujú dostatočne spoľahlivé ekonomické údaje.

1. Luxembursko 51 060
2. Nórsko 35 840
3. USA 35 060
4. Švajčiarsko 31 250
5. Dánsko 29 450
6. Island 28 590
7. Rakúsko 28 240
8. Kanada 28 070
9. Írsko 28 040
10. Holandsko 27 470
60. SR 12 190
199. Guinea-Bissau 750
200. Jemen 750
201. Etiópia 720
202. Madagaskar 720
203. Kongo (rep.) 700
204. Burundi 610
205. Kongo (dem. rep.) 580
206. Malawi 570
207. Tanzánia 550
208. Sierra Leone 490

(zu)


Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Peniaze na reformu školstva v rozpočte nevidno

Školstvo je v rozpočte málo ambiciózne.

AUTORSKÁ STRANA MATÚŠA KRČMÁRIKA

Český diktátor je o krok bližšie

Čechom akoby to bolo jedno.

EKONOMIKA

Analytik: Vlaky zadarmo sú populizmus, stoja desiatky miliónov eur

Na údržbu ciest prvých tried má ísť podľa rozpočtu 40,5 milióna eur.

DOMOV

Nishita oslobodili, podľa sudcu konal v nutnej obrane

Verdikt padol v kauze smrteľného pobodania.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Ďalší kúsok ľudstva opustil Slnko

Medzihviezdnu hranicu čoskoro prekročí ďalší ľudský stroj.

OBJEKTÍV

Robota naučili základy parkúru. Skáče počas behu

Atlas sa predviedol vo videu.

Test: Veľký iPhone je naozaj drahý, no život s ním je skvelý

Máte na iPhone Xs Max zvyšných 1700 eur?

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  3. Ako znížiť spotrebu energie v obciach a mestách
  4. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  5. Hyundai i20 – Ideálny parťák
  6. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si?
  7. Domov sa skladá z detailov – dolaďte ten svoj na Moddome
  8. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje
  9. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  10. Mesto pravidelne mešká s úhradou dotácií pre Partizán Bardejov
  1. Výhody virtuálneho sídla spoločnosti
  2. Medzinárodný týždeň na EU v Bratislave
  3. Košická spoločnosť Ness formálne otvorila office v Poprade
  4. Ako znížiť spotrebu energie v obciach a mestách
  5. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  6. Hyundai i20 – Ideálny parťák
  7. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si?
  8. Domov sa skladá z detailov – dolaďte ten svoj na Moddome
  9. Odborári pokračujú v zbieraní podpisov za zastropovanie dôchodku
  10. Registrácia ochrannej známky
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 306
  2. Sládok Pilsner Urquell: Neviem prečo zdokonalovať Prazdroj 13 681
  3. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 209
  4. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 9 239
  5. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 557
  6. Nepodceňujte príznaky psoriázy 5 258
  7. Prečo úspešní odchádzajú od nedokončených úloh? 2 877
  8. Dlhopisy s fixným výnosom 6,6 % p.a. 2 318
  9. Volkswagen Polo GTI: Nepodceňovať! 1 905
  10. Aké sú najväčšie možnosti úspor energie v domácnosti 1 837