EKONÓMOVIA ZO ŠVÉDSKA DALI ZA PRAVDU FYZIOLÓGOVI JAREDOVI DIAMONDOVI, KTORÝ PRED NIEKOĽKÝMI ROKMI LÚŠTIL ZÁHADU NEROVNOMERNÉHO VÝVOJA VO SVETE

Bohatstvo i chudoba majú dávne korene

Prečo vy Američania máte toľko tovaru a my tak málo? Za touto otázkou, ktorú kedysi položil Jaredovi Diamondovi ...

Prečo vy Američania máte toľko tovaru a my tak málo? Za touto otázkou, ktorú kedysi položil Jaredovi Diamondovi jeden z jeho domorodých priateľov na Novej Guinei, sa skrýva vlastne celý problém nerovnomerného vývoja moderného ľudstva. Naozaj, prečo to je tak? Jared Diamond sa pokúsil o odpoveď, a napísal hrubú knihu. Po niekoľkých rokoch Diamondove závery analyzovali exaktnými metódami dvaja švédski ekonómovia a došli k záveru, že Diamond sa v podstate nemýlil.

Hľadanie vysvetlení rozdielov medzi krajinami, národmi aj etnikami je dôležité nielen z vedeckého hľadiska. Poskytuje tiež argumentáciu proti otvorenému či skrytému rasizmu, vrátane nedávneho výroku generála americkej armády na adresu porazeného somálskeho protivníka: "Môj Boh bol lepší ako jeho". Americkej administratíve slúži ku cti, že tento generál už svoj post nezastáva.

Veľká "diamantová" syntéza

Synteticky vysvetliť priebeh histórie a novovekú svetovú situáciu chceli aj takí významní historici, ako boli Briti Gordon Childe (1892-1957) a Arnold Toynbee (1889-1975). Prvý kládol dôraz skôr na materiálne faktory, druhý na kultúru a úlohu tvorivých elít.


Na oboch gigantov v 90-tych rokoch nadviazal nehistorik, americký fyziológ a zoológ Jared Diamond, pôsobiaci na známej UCLA - University of California v Los Angeles. V novembri 1997 vyšla jeho kniha Guns, Germs, and Steel. The Fates of Human Societies (v češtine vyšla roku 2000 ako Osudy lidských společností. Střelné zbraně, choroboplodné zárodky a ocel v historii).

Diamondovým kľúčom k lúšteniu záhady nerovnomerného rozvoja bola produkcia potravín, pestovanie a chov domestikovaných plodín a zvierat; jej počiatky spadajú do oblasti Blízkeho východu pred 10 000 rokmi. Až táto zmena umožnila nomádskym lovcom a zberačom prejsť na usadlý život poľnohospodárov. Iba vďaka nej začali ľudia vytvárať prebytky potravín, ktoré sa dali skladovať.

Logickým výsledkom bolo sociálne rozvrstvenie spoločnosti. Časť ľudí sa už mohla venovať remeslám, obchodu, vojenstvu, vláde, organizovanému náboženstvu a všetkému, čo v súhrne nazývame civilizáciou.

Diamond za svoju knihu dostal na jar 1998 prestížnu Pulitzerovu cenu za literatúru faktu. Kvalita knihy, akokoľvek možno jej čiastkové závery kritizovať, autorovmu menu (angl. diamond = diamant) naozaj neurobila hanbu, napriek mimoriadnej náročnosti témy. Sám však konštatoval, že jeho kvalitatívne a "polokvantitatívne" vysvetlenie základných príčin dnešnej civilizačno-ekonomickej nerovnosti vo svete bude treba podložiť exaktnejšou analýzou.

Najnovšie to urobili Douglas Hibbs, ml. a Ola Olssonová z Göteborg University v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.

Čísla podporili Diamonda

Rebríček Svetovej banky zoraďuje krajiny podľa národného dôchodku na hlavu (pozri rámček); horných 10 percent je v priemere asi 30-krát bohatších ako spodných 10 percent. Prvá krajina je vyše stokrát bohatšia ako posledná. Tradične sa to vysvetľovalo predovšetkým akumuláciou ľudského a fyzického kapitálu a úspešným prijatím špičkových technológií.

V poslednom čase si však ekonómovia začínajú všímať hlbšie vysvetlenia: vládu zákona a nestranné vynucovanie dodržiavania zmlúv, ochranu súkromného vlastníctva a vôbec plodov skutočnej podnikavosti, novátorstvo, nešpekulatívne investovanie a najmä tvrdej práce. Súvislosť medzi týmito faktormi a ekonomickou výkonnosťou krajiny je totiž očividná.

Hibbs s Olssonovou sa rozhodli zájsť ešte hlbšie a hľadať súvislosti medzi touto výkonnosťou a Diamondovými biogeografickými faktormi. Napokon analyzovali 112 krajín. O ďalších buď nemali dosť údajov, alebo ich vylúčili vzhľadom na fakt, že bohaté sú vďaka ťažbe jedinej či niekoľkých málo komodít (ako ropa a zemný plyn pri krajinách Perzského zálivu). Zohľadnili geografiu (klímu, zemepisnú šírku a východozápadnú orientáciu, ktorá podporuje šírenie produkcie potravín v rovnakej klíme), biogeografiu (výskyt rastlín a zvierat, zvlášť vhodných pre ekonomicky výhodnú domestikáciu) a kvalitu inštitúcií vo vyššie naznačenom význame.

Z výsledkov analýzy musel mať Diamond radosť. Hibbs s Olssonovou presvedčivo doložili, aké dôležité bolo ešte pred priemyselnou revolúciou v 18. storočí urobiť kľúčové kroky v produkcii potravín. Tie záviseli najmä od miestnej geografie a biogeografie, teda určite nie od "rasy" či kultúrnej úrovne miestneho obyvateľstva. Podľa bádateľov pred týmito "tvrdými" prírodnými faktormi ustupuje do pozadia aj kvalita inštitúcií. Jej vplyv sa totiž naplno prejaví až v priaznivých podmienkach.

Súčasné rozdiely v bohatstve jednotlivých krajín sú teda napriek všetkým moderným technickým a kultúrno-inštitucionálnym prvkom stále podmienené najmä odlišnou východiskovou biogeografickou situáciou pri rozbehnutí produkcie potravín v neolite (mladšia doba kamenná).

Na bodákoch sa sedieť nedá

Toto poučenie dokladá, že snaha priblížiť ekonomické prostredia jednotlivých krajín nie je utopickou fantazmagóriou, ale v podstate poznaním historickej reality. Buď na svete preváži pocit, že pomery sú, summa summarum, spravodlivé (vnímanie spravodlivosti/nespravodlivosti je azda najuniverzálnejším ľudským atribútom), alebo nás čaká budúcnosť plná vojen a ekonomických konfliktov. A rozvinutý svet si bohatstva vyplývajúceho z historického náskoku veľmi "neužije".

Stará vojenská pravda hovorí, že "s bodákmi možno robiť všeličo, iba sedieť sa na nich nedá". Pred terorizmom trvale spoľahlivo neuchránia armády ani tajné služby. Nijaký terorizmus, ani zo zúfalstva, samozrejme nemožno ospravedlniť, realitou však zostáva, že veľakrát ide o posledný prostriedok slabých proti mocným.

Bohatsvo a chudoba národov podľa Svetovej banky

Desať najbohatších a najchudobnejších krajín sveta podľa celkového národného dôchodku na hlavu prerátaného na paritu kúpnej sily (v tzv. medzinárodných dolároch). Pre porovnanie udávame pozíciu Slovenska v takto zostavenom rebríčku Svetovej banky. Údaje odzrkadľujú stav v roku 2002, boli uverejnené v júli 2003. V rebríčku sú iba krajiny, pre ktoré existujú dostatočne spoľahlivé ekonomické údaje.

1. Luxembursko 51 060
2. Nórsko 35 840
3. USA 35 060
4. Švajčiarsko 31 250
5. Dánsko 29 450
6. Island 28 590
7. Rakúsko 28 240
8. Kanada 28 070
9. Írsko 28 040
10. Holandsko 27 470
60. SR 12 190
199. Guinea-Bissau 750
200. Jemen 750
201. Etiópia 720
202. Madagaskar 720
203. Kongo (rep.) 700
204. Burundi 610
205. Kongo (dem. rep.) 580
206. Malawi 570
207. Tanzánia 550
208. Sierra Leone 490

(zu)


Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 574
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 685
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 256
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 038
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 006
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 868
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 724
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 571
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 251
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 236