Chýba nám najmä internet v domácnostiach

V Budapešti bude zajtra zverejnená druhá správa programu eEurope+, ktorá po takmer dvojročnej prestávke znova hodnotí pokrok kandidátskych krajín v rozvoji informačnej spoločnosti. Predbežná verzia správy, ktorú má denník SME k dispozícii, konštatuje výrazný pokrok väčšiny krajín v zavádzaní moderných technológií. Vo väčšine ukazovateľov potvrdzuje postavenie Slovenska ako „slabšieho priemeru" spomedzi kandidátskych krajín, s miernym zhoršením v porovnaní s rokom 2001. Medzi desiatimi krajinami sa zväčša umiestňujeme na piatom až siedmom mieste, s obrovským odstupom za lídrami ako Estónsko, Slovinsko a Česko a minimálnym náskokom pred Litvou a Lotyšskom.

Rovnako ako pred dvoma rokmi sme na tom najhoršie v prístupe na internet z domácností, ktorý zároveň patrí medzi najdrahšie v regióne. Podľa správy sa navyše Slovensko vôbec nesnaží sprístupniť internet aj chudobnejším občanom a v budovaní verejných prístupových bodov je z kandidátskych krajín s veľkým odstupom posledné.

Pevných liniek sa zbavujeme

Slovensko je jednou zo štyroch kandidátskych krajín, kde podľa správy za uplynulé tri roky výrazne klesol počet pevných telefónnych liniek, najmä v dôsledku tlaku mobilných operátorov (podobný vývoj zaznamenali ešte Maďarsko, Litva a Lotyšsko). Penetrácia pevných liniek na Slovensku je dnes niekoľko percentuálnych bodov pod priemerom kandidátskych krajín (30 %) a hlboko pod štandardom v Európskej únii (55 %). Menej sa pevné telefónne linky používajú len v Litve a Rumunsku, približne na rovnakej úrovni je Turecko. Slovensko zároveň zaostáva v digitalizácii pevnej telefónnej siete, ktorá je v štyroch krajinách už úplne dokončená a v troch prekročila 90 percent.

Na počítač pracujeme šesť týždňov

Priemerný Slovák dnes musí na kúpu počítača pracovať šesť týždňov - jeho cena predstavuje 164 percent priemernej mzdy. Výrazne drahšie sú počítače najmä pre obyvateľov Litvy, o niečo drahšie v Lotyšsku, Bulharsku, Rumunsku, no i v Estónsku. Oveľa kratšie, ako Slováci, si musia na kúpu počítača šetriť Poliaci (pritom však počítačov kupujú menej) či Slovinci.

Na sto obyvateľov Slovenska pripadá podľa správy 20 osobných počítačov, rovnako, ako v Českej republike. Za Slovenskom výrazne zaostávajú Poľsko aj Maďarsko s približne 12-percentnou penetráciou. V Slovinsku, na Cypre a na Malte na druhej strane pripadá na sto ľudí až 30 počítačov a priemer dnešnej EÚ je 35 percent.

Tieto údaje signalizujú najmä vysoké využitie počítačov vo firmách. Počítač má totiž doma 38 percent Slovákov, no až 57 percent Čechov, hoci Maďarsko a Poľsko, naopak, za nami zastávajú.

Internet nie je na zábavu

Počet používateľov internetu v kandidátskych krajinách sa od roku 2001 o viac než polovicu zvýšil - na 14 percent, čo je však stále menej ako polovica priemeru Európskej únie.

Slovensko je spolu s Litvou a Lotyšskom jednou z troch krajín, kde ľudia využívajú internet viac v práci ako doma. V porovnaní s okolitými krajinami sú u nás oveľa populárnejšie aj internetové kaviarne, čo je typickým znakom chudobnejších a internetovo menej vyspelých krajín ako Poľsko, Bulharsko a Rumunsko.

V porovnaní s inými využívajú Slováci internet o niečo viac na vyhľadávanie informácií (až 85 % používateľov) a menej na zábavu (30 % - menej sa na webe zabávajú už len Slovinci a Česi). E-mail používajú tri štvrtiny obyvateľov s pripojením na internet, čo je mierne pod priemerom kandidátskych krajín.

Internetové bankovníctvo používa 14 percent internetistov, čo je výrazne menej, ako 23-percentný východoeurópsky priemer - horšie sú na tom len Maďarsko a Malta.

Nakupovanie cez internet si už vyskúšala desatina slovenských internetistov (v Česku, Slovinsku a Poľsku dvojnásobok), na vyhľadávanie informácií o tovare ho používa 39 percent ľudí, čo je takisto hlboko pod priemerom kandidátskych krajín.

Internetové kiosky - Slovensko posledné

Európska únia považuje verejné internetové prístupové body za kľúčový prvok, ktorý umožňuje prístup k informáciám aj ľuďom, ktorí si internet nemôžu dovoliť doma. Za prístupové body sa okrem internetových kioskov považujú napríklad aj pripojené počítače vo verejných knižniciach či „hotspoty" umožňujúce pripojenie s vlastným počítačom.

Slovensko je v budovaní prístupových bodov pre verejnosť z kandidátskych krajín beznádejne posledné - na 10 000 obyvateľov ich pripadá len 0,1. V Maďarsku je to 10-krát viac, v Česku 32-krát viac, celkovo najviac verejných prístupových miest je v Estónsku a na Malte.

Rýchle internetové pripojenie

V kandidátskych krajinách je na internet cez telefónnu linku (dial-up) pripojených 16 percent a cez širokopásmové pripojenie 3,8 percenta domácností. Polovicu broadband pripojení predstavuje spojenie cez káblovú televíziu - to sa využíva najmä v Bulharsku, Estónsku, na Malte a v Rumunsku. O zvyšok sa delí DSL - v jeho zavádzaní sú najďalej Estónsko, Slovinsko a Malta - a prístup cez digitálnu televíziu.

Elektronický obchod iba pasívne

Prístup na internet má 85 percent slovenských firiem (mierne nadpriemerný výsledok) a vlastnú webovú stránku 60 percent podnikov (priemer 39 %). Firmy však internet využívajú skôr pasívne: tovar cez web nakupuje 18 percent spoločností (tretí najlepší výsledok za Českom a Maltou), ale len 11 percent naopak prijíma cez internet objednávky a len každá päťdesiata je schopná prijať aj internetovú platbu. Aspoň stotinu svojich príjmov získava cez internet len 9 percent slovenských podnikov.

Informatizácia v zdravotníctve

Na Slovensku využíva osobný počítač až 95 percent lekárov a 87 percent v nich uchováva aj záznamy o pacientoch v elektronickej podobe, čo sú výrazne nadpriemerné výsledky. Zatiaľ však u nás, podobne ako vo väčšine východoeurópskych krajín, chýbajú v zdravotníctve e-služby, ktoré by prinášali priame výhody pacientom. Výnimkou je Estónsko, kde už boli zavedené aj elektronické zdravotné karty, ktorými sa musí pacient pri návšteve lekára preukázať.

Informatizácia v školstve

Osobnými počítačmi a internetom sú najlepšie vybavené školy na Malte, v Maďarsku, v Česku a na Cypre, dobré výsledky však dosahuje najmä pri stredných školách napríklad aj Rumunsko. V hodnotiacej správe v tejto kapitole Slovensku ako jedinej krajine akékoľvek údaje chýbajú, pretože ministerstvo školstva ich nedodalo.

www.emcis2004.hu

Pre Čechov je internet trikrát lacnejší

Pripojenie na internet cez telefónnu linku v silnej prevádzke je zďaleka najdrahšie v Poľsku a Bulharsku - ich obyvatelia zaplatia za 20 hodín spojenia viac než 20 percent priemerného mesačného príjmu domácnosti. Slovensko je tretie (15 %), len tesne za ním však nasledujú Rumunsko, Litva a Lotyšsko. Napríklad pre obyvateľov Českej republiky je však pripojenie na internet vzhľadom na ich platy trikrát lacnejšie, ako pre Slovákov. Ešte lacnejší je internet v Slovinsku a Turecku a v porovnaní so Slovenskom takmer 20-násobne lacnejší na Malte a Cypre. Pre rôznorodosť ponúk jednotlivých internetových providerov je však porovnanie len orientačné a nezohľadňuje napríklad ceny za surfovanie v slabej prevádzke.

Slováci, ktorí majú prístup na internet, naň míňajú 4,4 percenta príjmov svojej domácnosti, približne rovnako, ako susedia z Višegrádskej štvorky. Na drahý internet teda nie sme ochotní vynakladať viac peňazí (ako to robia napríklad Rumuni), ale primerane vyšším cenám ho radšej využívame menej.

Zaujímavé je porovnanie subjektívneho vnímania ceny internetu. Na Slovensku síce internet nie je najdrahší (absolútne ani pri zohľadnení kúpnej sily), Slováci však s prehľadom vedú v tom, ako často sa na jeho cenu sťažujú. Za „príliš drahý" ho považuje 17 percent ľudí, kým v Maďarsku 14, v Litve 13 a v ostatných krajinách menej ako 10 percent.

Takmer štvrtina Slovákov ako dôvod, prečo nepoužívajú internet, uviedla vysokú cenu počítačov (vysoko nadpriemerný údaj), 19 percent nevie počítač používať.

Kto chodí na úrady cez internet

Vlády väčšiny kandidátskych krajín už zavádzajú systémy umožňujúce občanom komunikovať s úradmi elektronicky. Väčšinou však stále ide len o pasívne sťahovanie formulárov, ktoré treba nakoniec vytlačiť. Menej je transakcií, ktoré možno kompletne uskutočniť elektronicky. Ako najlepšie príklady uvádza správa Estónsko, kde je možné vyplniť cez internet daňové priznanie aj žiadosť o nový pas, či Českú republiku, kde sa dá zažiadať napríklad o rodinné prídavky. Bulhari si zasa môžu cez internet overiť stav svojho osobného účtu v sociálnej alebo zdravotnej poisťovni aj svoje doterajšie príspevky do dôchodkového fondu. V Bulharsku je možné cez internet zmeniť aj trvalý pobyt, na to je však už potrebný elektronický podpis. Aj v Poľsku možno cez web vyplniť množstvo žiadostí a formulárov, od daňového priznania až po žiadosti o vodičský preukaz, pas, zmenu pobytu či založenie nového podniku.

Celkovo hodnotí správa ako najvyspelejšie elektronické vládne systémy Estónska, Malty, Poľska a Slovinska. Na Slovensku si, rovnako ako v Česku a Maďarsku, sťahuje úradné formuláre a žiadosti z internetu 12 percent jeho používateľov a 5 percent údajne už niekedy zaslalo na úrad aj vyplnenú žiadosť cez internet.

Aj 14 percent slovenských podnikov uviedlo, že cez internet zasielajú odpočet DPH a 20 percent vraj platí cez internet daň z príjmu. V skutočnosti to však na Slovensku dodnes nie je možné - ide pravdepodobne o chybu v hodnotiacej správe alebo respondentmi nesprávne pochopenú otázku.

Ako využívame počítače a internet
(koľko % ľudí má doma...)

Bezpečnosť: trápia nás vírusy

Takmer polovica respondentov z kandidátskych krajín zaznamenala v priebehu posledného roka pri používaní počítača bezpečnostný incident - väčšinou išlo o napadnutie vírusom. V porovnaní s okolitými krajinami hlásilo viac Slovákov práve problémy s vírusmi a menej so zneužitím svojich osobných údajov.

Napriek zaznamenaným problémom len 26 percent obyvateľov všetkých krajín urobilo aspoň jedno bezpečnostné opatrenie na ochranu svojho počítača. Najuvedomelejší sú Česi, Estónci a Slovinci, čo zodpovedá vysokej úrovni využitia internetu v týchto krajinách. Slovensko je presne na úrovni priemeru kandidátskych krajín, najmenej sa o svoju bezpečnosť starajú Maďari a Litovci