Bern 19. februára (TASR) - Rodení Tibeťania majú genetickú dispozíciu prispôsobiť sa životu vo veľkých výškach s menším obsahom kyslíka v ovzduší, tvrdia v štúdii vedeckí pracovníci z univerzity vo švajčiarskom Berne.
Tento vrodený predpoklad badať hlavne u šerpov - horských vodcov pochádzajúcich z hornatých oblastí v blízkosti nepálskych hraníc. Ich organizmus produkuje vo zvýšenom množstve zvláštny druh enzýmu, ktorý chráni pred poškodením z nedostatku kyslíka predovšetkým svaly.
Štúdiu švajčiarskych vedcov uverejňuje najnovšie vydanie odborného časopisu Faseb-Journal.
Nízky tlak vzduchu, charakteristický pre oblasti ležiace vo vysokých nadmorských výškach, spôsobuje, že človek vdychuje menší objem vzduchu, teda aj kyslíka. Vo výške 5000 metrov nad morom dosahuje množstvo inhalovaného kyslíka len tretinu zvyčajného objemu. U netrénovaných horolezcov je tak zaťažovaný nielen mozog a pľúca, ale aj svaly. Nedostatok kyslíka znášajú zle hlavne energetické zásobárne buniek - mitochondrie.
Švajčiarski vedci zistili, že organizmus Tibeťanov si vo zvýšenej miere vytvára enzým glutation-S-tranferáza. Táto látka pôsobí ako antioxidant, neutralizuje škodlivé voľné radikály v tkanivách a chráni tak svaly. Organizmus šerpov má v porovnaní s ostatnými ľuďmi o 380 percent ochranného enzýmu viac, obyvatelia tibetskej náhornej plošiny o 50 percent viac, Nepálčania žijúci v nížinných oblastiach mali hladinu spomínanej látky na úrovni normálu.
Zo skutočnosti, že zvýšenú hladinu enzýmu majú aj ostatní obyvatelia Tibetu, vyvodili vedci záver, že jeho produkcia je čiastočne vrodená. Ďalšie pozorovania zdravotného stavu Tibeťanov a Nepálčanov priviedli expertov k záveru, že horské národy majú aj efektívnejší systém spracovania tukov.
5 jč pel
