Máte podozrenie, že k vám niekto nie je celkom úprimný? Prestaňte mu telefonovať a radšej mu pošlite e-mail. Podľa štúdie Jeffa Hancocka z Cornellovej univerzity je výrazný rozdiel medzi tým, ako často klameme pri použití rôznych komunikačných médií.
Vedec v rámci svojej štúdie požiadal 30 študentov, aby si týždeň zapisovali všetky rozhovory s inými ľuďmi, ktoré trvajú viac ako 10 minút. Zároveň si mali vždy poznamenať, koľko hoci i malých, „nevinných" lží počas nich povedali.
Psychológovia podľa časopisu New Scientist očakávali, že najľahšie sa bude ľuďom klamať v e-mailoch vďaka ich neutralite a subjektívnemu pocitu „vzdialenosti" partnera, čo by malo uľahčiť vyrovnať sa s výčitkami svedomia.
Ukázalo sa však, že opak je pravdou - v e-mailoch sa lži vyskytovali dvakrát menej, než pri osobnej konverzácii. Ako médium najviac prajúce klamstvu vedci vyhodnotili telefón - ľudia podľa ich zistení klamali vo viac ako tretine telefonických rozhovorov.
Podľa Jeffa Hancocka sa ako prvý kľúčový prvok, ktorý ľudí odrádza od klamstva, ukázala písomná povaha e-mailu - obávajú sa totiž, že dôkaz o klamstve môže byť, na rozdiel od prchavého osobného alebo telefonického rozhovoru, dlhý čas archivovaný.
Druhým rozlišujúcim faktorom je to, či komunikácia prebieha v reálnom čase. Ak je to tak (napríklad pri telefonáte alebo osobnom rozhovore) a ľudia majú menej času premyslieť si odpovede, klamú viac. Často totiž nedokážu nájsť inú pohotovú odpoveď na neočakávané otázky, ako napríklad: „Páčia sa ti moje šaty?"
Výskum by mal podľa jeho autora motivovať firmy k hľadaniu najlepších spôsobov komunikácie pre svojich zamestnancov. „Telefón by napríklad mal byť ideálnym médiom pre predajcov, ktorí sú nabádaní ohýbať pravdu," napísal New Scientist. Ak je prioritou pri komunikácii čestnosť a úprimnosť, najlepším kanálom by mal byť e-mail. (tb)
Ako často klameme
v 37 % telefonátov
v 27 % osobných rozhovorov
v 21 % správ cez instant messaging
v 14 % e-mailov
