Americkí vedci tvrdia: Keď je ešte nenarodené dieťa vystavené pôsobeniu zlúčenín olova, môže to zdvojnásobiť riziko, že neskôr ochorie na schizofréniu. Ako konštatuje internetová verzia časopisu New Scientist, ak sa ich predpoklad potvrdí, bolo by to prvý raz, keď by sa preukázalo spojenie tejto choroby so škodlivinou z prostredia.
Ezra Susserová a jej kolegovia z Kolumbijskej univerzity v New Yorku zahrnuli do výskumu 12-tisíc detí z Oaklandu (Kalifornia), narodených v rokoch 1959-1966. Olovo sa vtedy v USA ešte bežne používalo ako súčasť benzínu a dostávalo sa teda spolu s výfukovými plynmi do ovzdušia. Matkám sledovaných detí odobrali počas tehotenstva vzorky krvného séra, zmrazili ho a uchovali na neskoršiu analýzu. Tím Susserovej v zdravotných záznamoch objavil 44 detí, ktorým neskôr zistili schizofréniu alebo príbuznú chorobu. Potom porovnali hladiny olova v krvi ich matiek s krvou matiek, ktorých deti na schizofréniu neochoreli. Zistili, že deti, vystavené pôsobeniu olova už v maternici, boli viac ako dvakrát náchylnejšie na neskorší vznik schizofrénie.
Vedci chcú teraz štúdiu zopakovať s väčším počtom detí. To im umožní nielen overiť, či vplyv olova na vznik schizofrénie je naozaj reálny, ale tiež zistiť, v ktorom období tehotenstva môže kontakt s týmto nebezpečným kovom narobiť najväčšiu škodu.
Podľa Susserovej je myšlienka o vplyve olova na vznik schizofrénie logická, pretože tento kov spomaľuje mozgovú aktivitu rovnakým spôsobom ako alkohol. U detí, ktoré trpia fetálnym alkoholovým syndrómom, sú neurologické problémy tiež dôsledkom toho, že nervové bunky vo vyvíjajúcom sa mozgu medzi sebou nedokážu nadviazať životaschopné spojenia.
„Ak pochopíme čo i len základy vzniku schizofrénie, môžeme otvoriť výskum na tomto poli novým liekom a preventívnym postupom," hovorí Susserová.
V každom prípade by zistenie amerických vedcov malo byť námetom na zamyslenie pre tie krajiny, ktoré olovnatý benzín ešte používajú. (ač)
