sité de Genéve a Roger Unger z University of Texas Southwestern Medical Center v Dallase s piatimi kolegami tento úspech oznámili v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.
Pomohol upravený adenovírus
Potkanom vstrekli do žíl dávky adenovírusu, ktorý upravili tak, aby sa zmenil na nositeľa génu, kódujúceho produkciu bielkoviny leptín. Tak u nich vyvolali takzvanú hyperleptinémiu. Títo bádatelia už predtým zistili, že výsledkom týždňového podávania leptínu potkanom bolo zmiznutie všetkého viditeľného telesného tuku. V tomto výskume dosiahli za štrnásť dní zmenšenie priemernej hmotnosti pokusných zvierat z 280 na 207 gramov; zvieratá bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov samy znížili príjem potravy o 30 percent.
Pri hyperleptinémii tučné kyseliny oxidujú priamo v bielych tukových bunkách (adipocytoch). Tieto bunky ich nemusia vylučovať a tuk teda ani nemusí putovať kvôli oxidácii do pečene, čo je bežný spôsob odbúravania tuku.
Záhada ukrytá v mitochondriách
Preskúmanie tukových buniek potkanov elektrónovým mikroskopom teraz ukázalo, že normálne vyzerajúce, tukom vyplnené adipocyty sa zmenili na hrubú matricu zmrštených buniek s nepravidelným tvarom, ktoré sú prakticky bez tuku a ktorých membrány sú poskladané a poprekladané. Výrazne v nich však vzrástol počet mitochondrií, vnútrobunkových „elektrární", viažucich kyslík do organických zlúčenín, čím ich menia na chemické rezervy energie. No tieto mitochondrie sú oveľa menšie ako zvyčajne. V zmenených adipocytoch stúpla hladina enzýmov, o ktorých sa vie, že podporujú metabolizmus tukov, naopak klesla hladina tých, ktoré fungujú opačne. Hoci presné mechanizmy týchto procesov zatiaľ vedci nepoznajú, z ich výskumu môžu vzísť nové prostriedky liečby hrozivo sa rozmáhajúcej epidémie ľudskej obezity.
Čo je to leptín
Leptín (z gr. „leptos" = tenký, chudý) je bielkovinový hormón, ktorý zohráva veľkú úlohu pri regulácii hmotnosti, príjmu stravy, metabolizmu a reprodukcie. Kóduje ho gén ob (obese). Prirodzená produkcia leptínu prebieha najmä v adipocytoch, v menšom rozsahu aj v stene žalúdka a v placente. Receptory leptínu, látky sprostredkujúce jeho funkciu, sú hojne zastúpené v hypothalame (spodná časť medzimozgu), v imunitných T-lymfocytoch a v bunkách stien krvných ciev. ZDENůK URBAN
