Otvorená hviezdokopa M45 v súhvezdí Býka. Plejády obsahujú viac ako 3000 veľmi mladých hviezd. Skutočný priemer hviezdokopy v priestore je len asi 13 svetelných rokov. Jasná hviezda celkom vľavo je (dvoj)hviezda Atlas. FOTO - ANGLO-AUSTRALIAN OBSERVATORY
Zimnú nočnú oblohu spestruje mnoho výrazných súhvezdí i jasných hviezd. Patrí k nim aj súhvezdie Býka, do ktorého sa premieta jedna z najznámejších a najjasnejších otvorených hviezdokôp. Astronómovia ju poznajú pod označením M45, verejnosť skôr pod menami Plejády, Kuriatka alebo Sedem sestier. Na oblohe sa nachádza asi 14 stupňov severo-západne od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Býka (Aldebaran) a možno ju pozorovať aj voľným okom.
Mnohí ľudia si jej sedem najjasnejšich hviezd často mýlia s Malým vozom.
Iba 400 svetelných rokov?
M45 je zoskupenie niekoľkých tisíc mladých žiarivých hviezd s odhadovaným vekom iba 80 miliónov rokov. Jej hviezdy sa zrodili v našej Galaxii takpovediac v jednom plynno-prachovom hniezde. Všetky jej stálice sa v medzihviezdnom priestore pohybujú jedným smerom.
Vzdialenosť Kuriatok od nás sa už niekoľkokrát určovala mnohými, i nekonvenčnými spôsobmi. Všetky použité metódy naznačovali, že M45 ako celok je od Zeme relatívne neďaleko - okolo 400 svetelných rokov.
Pred pár rokmi určovala vzdialenosti jednotlivých hviezd spomínanej hviezdokopy aj astrometrická družica Hipparcos. Jej údaje sa spätne používali aj pri počítačových modelovaniach životných cyklov hviezd. Skutočná žiarivosť (vyžarovaná povrchová energia) hviezdy je vo výpočtoch závislá práve od vzdialenosti skúmanej hviezdy.
Preto sledovala skupina amerických astronómov špeciálnymi astronomickými zariadeniami - tzv. interferometrami - jednu z jasných hviezd M45, pomenovanú Atlas. V skutočnosti ide o sústavu dvoch hviezd, ktoré obiehajú okolo spoločného ťažiska. Koncom januára zverejnili odborníci z California Institute of Technology a NASA/JPL z Pasadeny v časopise Nature ich výsledky, ktoré naznačujú, že dvojhviezda Atlas je od nás asi o 10 percent ďalej, ako určila družica Hipparcos. Ich prekvapujúci výsledok zároveň odstránil určité pochybnosti a nezrovnalosti, vzniknuté medzi teoretickým modelom vývoja hviezd hviezdokopy a samotnými pozorovaniami.
Hipparcos sa mýlila
Vzdialenosti hviezdy Atlas a tým aj nepriamo celej M45, stanovené z meraní družice Hipparcos, akosi nepasovali do platných modelov vývoja hviezd, čo odborníkov samozrejme znepokojovalo. Podľa ich dlhoročných interferometrických pozorovaní, ktoré teraz zverejnili, je dvojhviezda Atlas od Zeme vzdialená 434-446 svetelných rokov. Toto doteraz najpresnejšie určenie vzdialenosti jednej hviezdy v neďalekej otvorenej hviezdokope zároveň veľmi dobre spadá aj do počítačových modelov. Astrofyzici si tak môžu vydýchnuť - ich teoretické modely hviezd sú v poriadku.
Nové výsledky vychádzajú z precíznych pozorovaní dráh oboch hviezdnych komponentov interferometrickými metódami Mount Wilson Observatory a Palomar Observatory neďaleko San Diega v Kalifornii. Interferometria je pokročilá a perspektívna pozorovacia technika, dovoľujúca okrem iného aj zreteľne od seba oddeliť dva body (napríklad hviezdy), a tie potom oddelene študovať. Poznajúc ich orbitálne periódy s použitím zákonov nebeskej mechaniky, astronómovia stanovili ich skutočné vzájomné vzdialenosti. Nasledovne im tieto presné údaje pomohli vypočítať aj hľadanú vzdialenosť dvojhviezdy Atlas od Zeme a koniec-koncov aj jej skutočný povrchový žiarivý výkon.
Profesor Shrinivas Kulkarni, spoluautor článku v Nature, s potešením konštatoval: „Určenie našej vzdialenosti ukazuje, že na oblohe je zase všetko v poriadku".
MILAN HELD
