Londýn/Berlín/Madrid 13. februára (TASR) - Úspech juhokórejských vedcov, ktorí pre terapeutické účely naklonovali kmeňové bunky ľudského embrya, vyvolal v Európe rôzne reakcie.
Čo bude ďalej? Deti?, pýta sa londýnsky denník Daily Telegraph. Vyváži lekársky prínos terapeutického klonovania morálne prekážky? Dôkazy sú zatiaľ neisté.
Ľudské klonovanie je symbolom spoločnosti, ktorá sa snaží predĺžiť život za každú cenu. Aj za cenu obetovania embrya výskumu, ktorý môže, ale nemusí liečiť choroby spojené s vysokým vekom.
Pozitívnejší postoj k terapeutickému klonovaniu zaujal Independent a konštatuje, že stará etika nepomôže pochopiť dôsledky ľudského klonovania: "Začiatok terapeutického klonovania je potenciálne rovnako veľkým úspechom ako transplantácie orgánov, antikoncepčné pilulky a dokonca aj penicilín."
Podľa Independentu by ale bolo nezmyselné, pokúšať sa teraz o klonovanie ľudí, čo pripúšťajú aj juhokórejskí vedci. Pracujú s kmeňovými bunkami o veľkosti smietky prachu, a nie s deťmi. Robia čo môžu, aby vyliečili chorých. Nadišiel čas, aby sme si všetci rozmysleli, či stojíme na ich strane, alebo na strane tých, ktorí mávajú bibliou a snažia sa lekárom prekaziť plány, dodáva denník.
Mníchovské noviny Süddeutsche Zeitung experimenty juhokórejských vedcov tiež vítajú, ale varujú, že aj toto terapeutické klonovanie prináša ťažké etické otázky. Napríklad už len preto, že pri tejto metóde sú potrebné ženy ako darkyne vaječných buniek a tieto ženy musia podstúpiť hormonálnu liečbu.
Ešte väčšie obavy vyjadril denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, podľa ktorého liečebné klonovanie nevyhnutne urýchli moment, kedy sa na svete ocitne prvé klonované dieťa. A tento vývoj sa možno zastaví až vtedy, keď sa narodí prvé deformované klonované dieťa, čo je hrozná predstava.
Rovnako znepokojený je aj rakúsky denník Die Presse, podľa ktorého by však ani celosvetový zákaz reprodukčného klonovania nevyriešil problém, pretože ak bude niečo technicky realizovateľné, tak sa to aj uskutoční. Preto sa treba pripraviť na príchod prvého ľudského klonu...
To očakáva aj parížsky Libération a pripomína, že juhokórejskí vedci nie sú ani blázni, ani šarlatáni a pre svoju prácu mali požehnanie juhokórejskej vlády. Ázia sa derie dopredu v oblasti biotechnológií a genetiky, pretože nie je ochromená náboženským dedičstvom, ktoré zafarbuje etickú diskusiu v Amerike a Európe.
O etických aspektoch by sa malo diskutovať, ale keď je tu nádej, že bude možné liečiť momentálne neliečiteľné degeneratívne choroby, nemali by sme predčasne odsudzovať toto "embryo nádeje".
Ani podľa španielskeho denníka El Mundo by strach z reprodukčného klonovania nemal slúžiť ako zámienka na blokovanie vedeckého výskumu, ktorý by mohol priniesť revolúciu v medicíne.
