Gény, ktoré ovplyvňujú odolnosť ľudí proti chladnej klíme, sa vyvinuli v dobe ľadovej; dnes súvisia s odolávaním obezite a zrejme tiež chránia pred niektorými chorobami. Zistili to kalifornskí vedci.
Genetickú adaptáciu na chlad objavili výskumníci v tele mnohých obyvateľov severnej Európy, východnej Ázie a tiež u amerických Indiánov. Je to v súlade s teóriou, že predkovia indiánov, alebo aspoň väčšina z nich, prišli cez Beringov prieliv a predtým sídlili na Sibíri. Príslušné génové mutácie však chýbajú v tele pôvodných Afričanov.
Vývoj po odchode z Afriky
Americkí vedci, ktorých viedol Douglas Wallace z Kalifornskej univerzity v Irvine, skúmali viac ako tisíc ľudí z rôznych miest sveta. Ako napísali v časopise Science, sústredili sa na mitochondrie, ležiace v bunke, avšak mimo jej jadra. Obsahujú aj malé množstvo DNA (deoxyribonukleovej kyseliny, ktorá prenáša dedičné vlastnosti); zvyšná DNA je v jadre bunky.
A práve v mitochondriálnej DNA vedci objavili špecifické mutácie v závislosti od toho, odkiaľ ľudia pochádzali. Malo ich v tele 75 percent obyvateľov arktickej oblasti, 14 percent ľudí žijúcich v miernej klíme, ale ani jeden čistokrvný Afričan či čierny Američan.
Výskumníci preto predpokladajú, že tieto genetické zmeny v mitochondriách sa vyvinuli a rozšírili až potom, čo sa naši predkovia začali sťahovať zo svojej pravlasti v horúcej Afrike do ostatných častí sveta niekedy pred 50 000 rokmi. Vplyv na ne mali doby ľadové (posledná sa skončila pred 13 000 rokmi), pri ktorých sa ľudia v chladnejších oblastiach museli prispôsobiť vládnucej teplote, aby nevyhynuli.
Menej tepla, viac tuku
Mitochondrie zodpovedajú za spracovanie glukózy v organizme a za jej premenu na chemickú energiu, ktorá poháňa svaly a ďalšie telesné procesy. Môžu však vytvárať aj menej chemickej energie a viac priameho tepla. A práve to sa deje u ľudí, ktorých predkovia pochádzajú z chladnejších oblastí a teplo v studenej klíme potrebovali na to, aby prežili.
V posledných storočiach sa však sťahovanie výrazne urýchlilo. Ľudia sa - dobrovoľne i nedobrovoľne - presúvali z kontinentu na kontinent, a ich genetické vlastnosti sa tomu nestačili prispôsobiť. Výsledok podľa doktora Wallacea a jeho kolegov je nepriaznivý najmä pre čiernych Američanov.
Ich mechanizmus spracovania energie ešte nestačil reagovať na podmienky v novej vlasti. Zatiaľ čo „európske" mitochondrie premieňajú viac energie z potravy na teplo, „africké" vytvárajú viac tukových zásob. Preto čiernych Američanov viac ohrozuje obezita.
Gény sú pre svojich nositeľov rizikovým faktorom, pri vzniku obezity však zohrávajú iba obmedzenú úlohu. Podstatný je životný štýl, množstvo pohybu a spôsob stravovania. V Amerike preto možno stretnúť tučných černochov aj tučných belochov.
Záhadná súvislosť s chorobami
Wallaceov tím sa púšťa aj na menej pevnú pôdu hypotéz. Títo aj ďalší vedci sledovali štatistickú spojitosť medzi genetickými mutáciami mitochondrií a náchylnosťou človeka na ďalšie choroby. Ukazuje sa napríklad, že „európske" variácie mitochondriálnej DNA viac chránia mozog proti Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe a zrejme sú spojené aj s dožívaním sa vyššieho veku.
V tomto prípade však vedci ešte presný mechanizmus nepoznajú. Nevedia, či vývojom v chladnejšej klíme skutočne nejako vznikla aj vyššia dedičná odolnosť proti niektorým chorobám, alebo či ide len o zhodu okolností, a skutočná príčina sa ukrýva inde.
Douglas Wallace si však myslí, že lepšia znalosť genetickej minulosti ľudstva môže priviesť k tomu, že časom lepšie pochopíme individuálnu náchylnosť na niektoré ochorenia. To by mohlo priniesť aj nové liečebné postupy. (jet)
