Malú molekulu, vznášajúcu sa v stratosfére, vedci už dlho upodozrievali z toho, že hrá kľúčovú rolu v ničení ozónu. Vďaka meraniam leteckého laboratória NASA nad Arktídou ju teraz harvardský vedec Richard Stimpfle s kolegami prvý raz prichytil priamo pri čine. O svojom objave informovali v časopise Journal of Geophysical Research-Atmospheres.
„Z pozorovaní od roku 1987 sme vedeli, že vysoké straty ozónu spôsobujú vysoké hladiny oxidu chlórneho (ClO), doteraz sme však nemohli zachytiť jeho dimér, teda dve molekuly oxidu chlórneho spojené do jednej," povedal Stimpfle.
„Bolo to, ako keby ste mali niečiu fotku, videli ste na nej dobre hlavu a nohy, ale brucho nie," povedal výskumník ozónu z NASA Paul Newman.
Vďaka meraniam z krídla lietadla NASA ER-2 (čo je civilná verzia špionážneho U-2), ktoré malo odhaliť viaceré dôležité chloridové zlúčeniny, vedci zistili, ako vlastne dimér oxidu chlórneho ničí ozón. Najskôr pohltí slnečné svetlo, čím vznikajú dve molekuly chlóru a jedna molekula kyslíka. Chlór potom reaguje s dvoma molekulami ozónu, čím vytvára dve molekuly ClO a dve molekuly kyslíka. Dve molekuly ClO potom reagujú navzájom.
„Tento proces premenil dve molekuly ozónu na tri molekuly kyslíka, a tak sa stráca ozón," konštatoval Stimpfle.
Tento nový poznatok samozrejme ozón nezachráni, prispeje však k presnejším predpovediam jeho strát. (ač)
