l Medzinárodný tím fyzikov na čele s Valeryom Kubarovskym z Rensselaer Polytechnic Institute (USA) zrejme definitívne potvrdil existenciu novej formy hmoty - „pentakvarkov", častíc tvorených piatimi kvarkami (protóny a neutróny sa skladajú vždy z troch kvarkov).
l Douglas Tucker z Fermi National Accelerator Center (USA) oznámil, že iba každá desaťtisíca galaxia je vo vesmírnom priestore „izolovaná". Ostatné majú najmenej jednu jasnú galaktickú susedku do vzdialenosti dvoch miliónov svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km).
l Tím astronómov z Villanova University (USA) našiel zatiaľ najdokonalejšie „dvojča" nášho Slnka. Hviezda 18 v súhvezdí Škorpióna, vzdialená 47 svetelných rokov, má rovnakú hmotnosť, teplotu, chemické zloženie, rotačnú rýchlosť, vek a aktivitu.
l R. S. Gao z National Oceanic and Atmospheric Administration (USA) s kolegami zistil, že kyselina dusičná z exhalátov zrejme v ovzduší funguje ako protimrazový prostriedok a brzdí tvorbu cirrov, vláknitých oblakov. Je to veľmi dôležitý poznatok pre modelovanie vývoja klímy.
l J. Lindsay Oaks z Washington State University (USA) s kolegami zistil, že úbytok supov bengálskych (Gyps bengalensis, na obrázku) v Indii a Pakistane až o 95 percent zrejme spôsobuje diclofenac, veterinárny protizápalový liek, vyskytujúci sa v mršinách hovädzieho dobytka.
l Tím Erwina Schurra z McGill University (Kanada) odhalil dva genetické varianty, DNA markery (oblasti DNA) na chromozóme 6, ktoré uľahčujú infekciu baktériou Mycobacterium leprae, spôsobujúcou malomocenstvo. Zaujímavé je, že súvisia aj s Parkinsonovou chorobou.
l Judith Reinhardová z The Australian National University s kolegami vpustila včelám do úľa vôňu vzdialeného miesta, kde predtým zbierali nektár z kvetov. Včely sa naň vydali znovu.
l Tím Jeana-Jacquesa Jaegera z Université Montpellier (Francúzsko) našiel v Thajsku fosílnu čeľusť dosiaľ neznámeho najbližšieho príbuzného orangutanov, starú 7-9 miliónov rokov. Tvora nazvali Khoratpithecus piriyai. Žil rovnako ako orangutan v tropickej džungli.
l Katharina Harvatiová z New York University (USA) s kolegami dôkladným meraním lebiek neandertálcov, kromaňoncov, moderných ľudí a 12 druhov žijúcich primátov potvrdila, že neandertálci boli samostatným druhom praľudí. Zhoduje sa to s analýzami DNA z ich kostí.
l Steffen Gais a Jan Born z Universität Lübeck (Nemecko) zistili, že tvorba určitých druhov spomienok vyžaduje, aby v mozgu počas spánku bolo málo neuroprenášača acetylcholínu.
Autor: ZDENĚK URBAN