SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky

Je kľúčom k dlhovekosti stravovacia striedmosť dojčiat?

Už dávno sa vie, že slabý rast plodu, spôsobený nekvalitnou výživou matky, poznamená zdravie potomka. Nikto nepochyboval ani o zdravotnom význame tempa rastu dojčaťa. Málokto však tušil, že tento faktor môže ovplyvniť očakávanú dĺžku života až o vyše ...


Ako dlho budú žiť? Ak sa plod vyvíjal normálne, rozhodne o tom stravovací režim matiek počas dojčenia, a po odstavení ich vlastný. FOTO - ARCHÍV



Už dávno sa vie, že slabý rast plodu, spôsobený nekvalitnou výživou matky, poznamená zdravie potomka. Nikto nepochyboval ani o zdravotnom význame tempa rastu dojčaťa. Málokto však tušil, že tento faktor môže ovplyvniť očakávanú dĺžku života až o vyše 50 percent! Aspoň čo sa týka laboratórnych myší.

Britskí klinickí biochemici a odborníci na výživu Susan Ozanneová a C. Nicholas Hales z University of Cambridge skúmali, ako ovplyvní dĺžku života myších samcov tempo ich rastu počas dojčenia. Výsledok: Obmedzený rast v tomto období nielen zvyšuje dlhovekosť, ale v období po odstavení od materského mlieka chráni aj proti negatívnym účinkom vysokokalorickej a tučnej („bufetovej") stravy. Dĺžku života naopak skráti, ak sa tempo rastu pri dojčení urýchli s cieľom dohnať deficit z vývoja v maternici. Vtedy sa naplno prejaví záporný vplyv „bufetovej" obezity. Napísali o tom v najnovšom čísle časopisu Nature.

Bádatelia porovnali dlhovekosť myších samcov podľa výživy v štádiu plodu a počas dojčenia a určili, nakoľko ju skracuje dodatočný vplyv „bufetovej" stravy. Počet mláďat v brezivosti zle živených matiek (dostávali stravu s menej ako polovičným obsahom bielkovín) vo vrhu obmedzili na štyri, aby im umožnili rýchlo dohnať deficit vývoja z maternice a dali ich dojčiť dobre živeným matkám. Mláďatá počas brezivosti normálne živených matiek zasa dali v plnom počte dojčiť matkám živeným nízkobielkovinovou stravou, aby minimalizovali tempo rastu. Tretiu skupinu tvorili mláďatá matiek dobre živených počas brezivosti i dojčenia.

Tri týždne po narodení všetky mláďatá odstavili od materského mlieka. Polovicu každej skupiny ďalej chovali na štandardnej strave laboratórnych hlodavcov, druhú polovicu na „bufetovej" strave. Myši, ktoré sa v štádiu plodu vyvinuli nedostatočne a dojčili ich normálne živené matky, rýchlo dohnali deficit, no uhynuli skôr ako kontrolné zvieratá. Myši, ktoré v maternici rástli normálne a dojčili ich matky na nízkobielkovinovej strave, žili dlhšie. Následná „bufetová" strava skrátila život kontrolných zvierat o sedem percent a život zvierat, ktoré dohnali maternicový deficit, o deväť. „Bufetová" strava však neovplyvnila dlhovekosť myší s obmedzeným rastom počas dojčenia.

Najväčší rozdiel dĺžky života myší dosiahol 57 percent! Najdlhšie žili myši kŕmené normálnou stravou hlodavcov, ktoré sa v maternici vyvíjali normálne a dojčili ich matky na nízkobielkovinovej strave. Najkratšie myši s maternicovým deficitom, ktoré ho doháňali počas dojčenia normálne živenými matkami a po odstavení dostávali „bufetovú" stravu. Prečo, to zatiaľ bádatelia presne nevedia. Dlhovekosť myší azda súvisí s obmedzenou aktiváciou ich buniek látkami podobnými inzulínu. Takéto obmedzenie totiž chráni proti oxidantom. Ich krátkovekosť zasa asi práve súvisí so škodlivým vplyvom oxidantov na telomérové zakončenia chromozómov, ktoré určujú počet bunkových delení.

Otázka teraz znie, či dobrá výživa tehotných matiek, úprava ich stravy počas dojčenia a „normalizácia" stravy detí po odstavení predĺži aj ľudský život.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 2 ďalší 11 h
Severoatlantické dýzové prúdenie.

Polárny prúd spôsobuje aj záplavy.


22 h
Skryť Zatvoriť reklamu