Blade & Sword - sekanica v Diablo štýle

Znovu nastal čas, kedy Kordinka musela vziať do rúk zbraň a vrhnúť sa do boja so zlom. Súboje v Diablo 2 ju síce vyčerpali, ale teraz nevedela odolať, preto sa vydala na akčnú cestu do Japonska v hre Blade & Sword.

Nech si hovorí kto chce, čo chce, Diablo 2 je stále výborná hra, ale kópie tejto vydarenej gamesky sa na nás nehrnú zo všetkých strán a preto diabolský king stále vládne tvrdou rukou na tróne akčných RPGčiek. Prvým tohtoročným kandidátom na jeho zosadenie mala byť hra Blade & Sword, ale žiaľbohu sa jej to nepodarilo a dá sa povedať, že pre Diablo 2 to nie je skoro žiadna konkurencia.

Japonská kultúra je pre herné spracovanie veľmi výhodná téma, veď je to istým spôsobom veľké mystično, hlavne pre nás, Európanov. Výlet do Japonska sa teda môže zdať ako výhodný spôsob nasávania informácii o tejto zaujímavej kultúre. Ono to však je možno problém, lebo tejto otázke sa hra venuje len veľmi okrajovo a len ma to upevnilo v tom, že Japonci sú fakt trošku podivní ľudia a majú čudné zvyky a obyčaje. Intro je síce celkom zaujímavé, ale myšlienka, že budeme bojovať proti zlu, by sme si zvládli predstaviť aj bez neho. Musím však oceniť zaujímavé strihy a zábery, ktoré ma len nažhavili na konanie dobra (a hlavne nakopanie zadkov zlodošom).

Na začiatku hrania máme na výber len 3 postavy (bojovník bez mozgu, ženská ninja alias Kordinka a nejaký týpek medzitým), ktoré sa líšia vlastnosťami, každá využíva svojský štýl súbojov a má iné kombá – to je už klasika, nikoho to do varu nedostane. Mňa len zarazil chabý výber postavičiek, ale možno som si zvykol na príliš veľký luxus. Samotné súboje prebiehajú jednoducho – klikaním na potvory. Keď protivník exne, pribudnú hrdinovi skúsenosti, ktoré po dosiahnutí určitého čísla spôsobí postup na vyšší level a tým pádom sa automaticky zvýšia primárne vlastnosti hrdinu (sila, obratnosť...zííív...) a sami si vyberiete zvýšenie jednej zo sekundárnych vlastností. Tých 16 pre každú postavu, a každú vlastnosť môžete zvýšiť 3x, a ďalšie zvýšenie vám zaberie viac bodov (teda budete musieť postúpiť o viac levelov). Aby to ešte nebolo málo, môžete si jednotlivé špeciálne vlastnosti spojiť pomocou editoru. Tieto sekundárne vlastnosti sú celkom zaujímavé (špeciálne kopy, údery) a celkom dobre to zapadá do japonského spôsobu boja.

Zatiaľ sme sa žiadnej špeciálnej inovácie oproti Diablu 2 nedočkali a tí, ktorí ešte čakajú, že niečo vytasím, tak ich to moc nepoteší – to, čo ja považujem za inováciu, je úplna blbosť, ale o tom neskôr. Dôležitou súčasťou hry sú nepriatelia, ktorí veľmi radi napochodujú pod vašu zbraň. Dočkáme sa klasických nemŕtvych mrtvoliek (tupí zombíci pomaly pochodujú a mozgu sa nedočkajú), prerastených zvieratiek (žabka sa síce snaží, ale nepomôže jej, že je gigantická) a klasické klony pekiel. Niektoré príšerky som sa pokúsil zachytiť počas hrania, takže si ich môžete pozrieť. Špecialitou sú bossovia, ale neohromia vás ničím špeciálnym, na každého platí trošku iná taktika, len na ňu treba prísť (mňa do zúfalstva dohnala okrídlená „bitch“)

Teraz nasleduje pasáž o predmetoch. K dispozícii máte základnú zbraň a cestou zbierate aj iné zbrane, ktoré sú väčšinou vrhacieho charakteru (hviezdice, skaly, nože, minividly a iné), ale občas natrafíte aj na runy, ktoré vyvolajú niečo, čo je výrazne lepšie ako obyčajná zbraň alebo pomocníka, ktorý vám pomáha v obtiažnych bojoch (úprimne, mne nepomohol ani jeden). Ďalšou vecou sú napríklad teleporty do dediny, presúvať sa môžete aj pomocou klasických portálov, roztrúsených po mape. Životy si dopĺňate červenými flaštičkami, manu modrými a máte aj fialové, ktoré vám zvýšia počet životov aj many. Po pár hodinách hrania som bol presvedčený, že Kordinka je najväčší ochlasta akého poznám, lebo nasávala nonstop. V mestečku nájdete obchodníkov (predaj a kúpa vecí) a aj ľudí, ktorí vám vylepšia vašu zbraň alebo brnenie. Stačí, ak nájdete nejaký šuter a on vám ho pekne kickne do zbrane (štítu) a vlastnosti vám poskočia smerom nahor. Ak sa vám zdá, že to nie je ešte úplne okopírované Diablo a že vám tu niečo chýba, nie som ešte na konci. Samozrejme aj tu máte k dispozícii špeciálnu magickú kocku, v ktorej si viete vyrobiť silnejší chlast (viac ploskačiek rovnakej tekutiny) alebo silnejší šuter (viac šutrov rovnakej kvality). Novinkou je, že kamene môžete zo zbraní vyberať aj po vložení.

Inak to je klasický klikfest, v ktorom zúrivo klikáte po nepriateľoch, oni zomierajú, plníte úlohy, ktoré vám dajú ľudia v dedinke alebo v jej okolí. Takto všetko splníte, prejdete 3 akty a koniec. Myslím, že by som už mohol byť konečne konkrétnejší a vyjadriť sa, prečo nie som z tejto hry vzrušený (ehm...excited znie fakt lepšie ;).

GRAFIKA 7 / 10
Začneme pekne zostra. Vôbec mi nevadil izometrický pohľad, ktorý je síce zastaralý, ale na druhú stranu je prehľadný. Detailnosť jednotlivých lokácii je tiež uspokojivá a nič zjavne nenasvedčuje tomu, že by som mal roniť slzičky, ale dôvod sa našiel. Celkový design máp je chabý a dosť obmedzujúci. Tam je domček, tam je skala a to je všetko. Najhoršie dopadli jaskyne a podobné podzemné priestory, ktoré majú väčšinou tvar štvorca a sú rozdelené len nepriechodnými stenami, ale hlavne sú hrozne jednotvárne, až to bolo deprimujúce, keď som zistil, že sa na mape objavil ďalší dungeon a musím do neho vliezť. Trošku ma aj nahnevalo, že sa nedalo vliezť do domov. Sú pekné, ale môžete si ich maximálne obzerať.

Ďalším nechutným kopancom pod pás je rozdelenie máp do uzavretých priestorov. Ak sa aj nachádzate v exteriéroch, každá mapa je ohraničená a keď prídete na jej koniec (ohraničený červenou farbou), čaká vás prechod do ďalšej lokácie, ktorá na predchádzajúcu nadväzuje. Diablo 2 bolo spracované určite lepšie, kde ste boli vhodený na jednu veľkú mapu. Takto sa voľnosť pohybu scvrkáva na minimum. Nemusím ani dodávať, že potvorky nevedie prejsť z jednej lokácie do druhej, takže sa im dá ľahko uniknúť.

Efekty zbraní a súbojov nie sú až také nádherné ako v ďáblikovi, ktorý je už pár rokov starý, takže ďalší, i keď menší, prešľap. Animácie sa dajú zhliadnuť, ale na Blizzard nemajú, ale kvôli nim si predsa nekupujeme hru. Ďalej ma rozhodili pomaly scrollujúce texty, ktoré len nabádajú k tomu, aby ste ich už odklikli a kašlali na celý príbeh. Animácie postavičky sú dostačujúce, dokonca som mal pocit, že na vplyv chôdze má vplyv aj smer fúkanie vetru, takže oproti severáku sa išlo pomalšie. Aj tak som však sklamaný a čakal som minimálne niečo také ako Diablo 2.

Jedinou vecou, ktorou sa hra odlišuje od svojho protivníka je postupná amputácia častí tela, ale nijako ju neovplyvňujete, takže raz useknete nepriateľovi ruku (ak so zbraňou, už ňou nemôže útočiť), niekedy hlavu. Niektorí protivníci sú dokonca takí dotieraví, že aj po svojej smrti im naskočí znovu život a plazia sa k vám, vnútornosti ťahajú za sebou a už ich stačí doraziť. Krv strieka všade a chrochtať blahom môžete aspoň nad týmto.

INTERFACE 7 / 10
Optimizmus medzi moje základné vlastnosti rozhodne neplatí, no myslel som si, že tu sa nedá nič domrviť, ale mohol som si zvyknúť, že život sa s nami nehrá. Poďme ale postupne. Postavička sa ovláda klasicky myškou, ľavé tlačidlo slúži na pohyb, ak kurzorom prejdete na potvoru alebo predmet, vykoná sa patričná akcia – teda boj, prípadne otvorenie truhlice. Pravým tlačidlom sa vyvoláva špeciálny pohyb, ktorý si môžete sami vybrať, takže zatiaľ sa nevyskytol žiadny problém.

Trable nastanú, ak si chcete otvoriť inventár (klasicky by to malo byť I, teda Inventory), ale tu nie. Ani questy sa neotvárajú klasicky (teda klávesou Q). Všetky tieto špeciálne klávesové skratky boli nacápané na klávesy C až N, teda do tretej rady na klávesnici. TOTO mi robilo problém, lebo mi to nepripadá vôbec logické a zrovna týmto sa hra od Diabla odlišovať nemusela. Nervy mi tiekli aj pri mape, ktorú síce môžete mať nonstop zapnutú, ale je v pravom hornom rohu obrazovky. Niektorí už tušia, v čom je problém – ono to totiž nie je ani mapa, ale pidiplánik, podľa ktorého sa orientuje neuveriteľne biedne. Interface mi uštedril ešte jednu podpásovku. Nepriateľov vidíte len podľa niečoho magického. V ľavom hornom rohu sa síce zobrazí, že niekde by mal byť ten a ten protivník, ktorý má toľko a toľko energie, ale vy ho musíte nájsť – teda sa k nemu priblížiť na nešpecifikovanú vzdialenosť. Toto hľadanie nepriateľov mi úsmev na tvári teda rozhodne nevyčarilo.

Tieto maličké chybičky, ktoré vôbec nevyzerajú ako fatálne, však výrazne ovplyvňujú hrateľnosť a preto ich musím spomenúť. Inak je všetko po starom, máte opasok, v ktorom je chlast, ktorý sa automaticky dopĺňa z vašeho inventáru – teda kým máte fľašku danej farby. Na všetko sú klávesové skratky (aj na špeciálne pohyby), len niektoré sú divne zvolené. Navyše hrdina nevie bežať, takže sa plíži mapou ako chcíplina, čo mi silu do ďalšieho hrania rozhodne nepridalo.

HRATEĽNOSŤ 5 / 10
Potešenie z toho, že si poriadne zaklikám, sa žiaľbohu nekonalo. Je to síce klikfest, ale Diablo robilo Diablom zbieranie predmetov, ktorých bol neuveriteľný kopec. Tu máte jednu zbraň na začiatku a tú máte danú navždy. No, znamená to, že tu nie je žiadne hľadanie lepšieho meča, ktorý ma lepší fire resist a bonusy k attack ratingu a replenish lifu. Nič také sa nekoná. Toto bolo pre mňa KRUTÉ zistenie a nechápal som zmysel tejto absurdity.

Ďalej mi moc nevyhovovalo, že som si základné vlastnosti nevylepšoval manuálne ja, ale robil to automaticky počítač. Nekonalo sa žiadne rozdeľovanie bodíkov, teda ja som vôbec nerozhodoval, aká bude moja postavička. Každá ma svoje lepšie vlastnosti, ktoré si vylepšuje. Takto to bola skôr honba za vyšším levelom, nech je Kordinka silnejšia.

Toto je fatálny dopad na hrateľnosť, nech si hovorí kto chce, čo chce. Celé hranie sa teda vlastne zameralo na súboje, ktoré síce sú celkom pekné a máte v nich väčšiu voľnosť vďaka kombám, ale nič to nemení na predchádzajúcich absurditách. Úlohy, ktoré sú vám zadávané sú typu: „Hej ty tam, prines mi tamto!“. Vrcholom všetkého bol druhý akt, kde som musel ako idiot behať medzi trojicou NPCčok, ktoré kecali cezo mňa. Už som si myslel, že si niekto tam hore robí zo mňa veľkú prdel. Tak mi neostávalo nič iné, ako behať tam sťa trotl.

Inak sa to hrá ako klasické Diablo, len tieto vyššie spomenuté chyby značne narúšajú celkovú hrateľnosť. Bolo by to omnoho zábavnejšie, ak by sa tvorcovia vyhli týmto problémom. Na tomto štýle hry je totiž niečo magnetické a ťahá vás to do hrania a Blade & Sword nie je žiadnou výnimkou, len sa to hrá omnoho topornejšie ako diabolský konkurent.

MULTIPLAYER 5 / 10
Hra obsahuje aj multiplayer, ale pochybujem, že sa dostane hlboko do povedomia hráčov. Nie je s čím obchodovať, je to o ničom. No táto položka tu je, aj keď nikoho nezaujíma.

ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Ozvučenie je prekvapujúco kvalitné, každý pohyb doslova počujete, vzdychy postavy pri utrpených súbojoch sú podmaňujúce, rovnako ako vzdychy nepriateľov. Každá vec je patrične ozvučená a nevidím v hodnotení zvukov žiadne problémy.

HUDBA 9 / 10
Nádhera. Ázijské motívy prinášajú do hrania osobitnú atmosféru, ktorá síce nie je hustá, ale hudba tomu výrazne pomáha. Klasické japonské vybrnkávačky spojené s hrou na nejaký dychový nástroj majú niečo do seba. V interiéroch znie správne ponurá hudba, vonku máte chuť trhať na lúkach kvietky, len keby tam nesnorili tí hnusní zombíci. Pekné a kvalitné, len by toho mohlo byť viac.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 8 / 10
Na začiatku hry máte na výber z troch druhov obtiažnosti, čím selektujete, či budete mať nejaké postihy v oblasti skúseností po smrti alebo aj tuhosť protivníkov. Najlepšia je zlatá stredná cesta, najťažšia obtiažnosť je zbytočne tuhá a zo začiatku chcípate jedna radosť, lebo zmenou obtiažnosti sa nemení počet protivníkov. Samotná inteligencia je ošemetná záležitosť (potvrdí aj Kyle), systém „stádo vede vůl“ úspešne funguje a v tejto hre chce byť vůl asi každý protivník. Aby nepriateľ začal útočiť, musíte sa dostať do jeho blízkosti, čo však aj jemu dovoľuje, aby si na vás siahol a to sa v slušnej spoločnosti nerobí, preto mu treba okamžite rozkopať face, nech si nezvyká, no často nejakú pecku do zubov schytáte aj vy.

Dosť šalamúnsky je vyriešený ukazovateľ energie bossov. Klasické ukazovatele zdravia majú červenú farbu, ale extra potvory sú iné. Najprv má ukazovateľ modrú farbu, potom bledomodrú atď. a toto sa párkrát vystrieda. Neviem, kde vzali autori tento nápad, ale budiš. Inak treba prísť na taktiku boja týchto expertov a potom to pôjde lepšie, ale súboje sú zdĺhavé vďaka nemotornosti nepriateľa, ktorý po pár ranách padá k zemi a vy musíte počkať, kým sa zdvihne. V bojoch s obrovskou presilou to je neprehľadné a tým pádom ťažké, lebo nemôžete mlátiť do nepriateľa, ktorý leží a zatiaľ do vás mláti niekto iný.

A posledná vec, ktorú musím hre vytknúť, je automatické obnovenie bossov po vašej smrti. Nevadí mi, ak sa obnovia klasickí bojovníci, ale ešte raz zabíjať týpka, s ktorým som sa kašľal štvrť hodinu – ďakujem, hneď som plný pozitívnej energie.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6 / 10
Kordinka sa smutne pozerá a neveriaco krúti hlavou. Čakala poriadne vzrušo, čakala množstvo nových skillov a kopec predmetov, ktoré vyskúša, ale prišlo len klasické bum-bum, ktoré síce bolo zábavné, ale pripomínalo jej to sex s nedočkavým chlapom – bolo to fajn, ale orgazmus sa nekonal, neboli žiadne veci okolo. Škoda preškoda, povedala si sama pre seba a pozrela sa do diaľky, kde sa začal črtať nový svet, ktorý navštívi, ak jej to osud (=chrupi;) dopraje, jeho meno bolo Sacred.