FOTO - AUTOR
„Genialita Billa Gatesa spočíva v tom, že rozumie technológiám do posledného bajtu, a na týchto znalostiach dokáže vybudovať dlhodobú predstavu, ktorá je atraktívna a zároveň zrozumiteľná - hoci aj on sa vo víziách mýli," hovorí generálny riaditeľ Microsoftu pre Česko a Slovensko JIŘÍ DEVÁT (35). Je možné pár vetami vysvetliť, ako sa z Microsoftu za necelé tri desaťročia zrodil monopol ovládajúci 90 percent osobných počítačov?
„Kľúčové bolo, že Bill Gates a ľudia okolo neho dokázali vystihnúť technologické trendy, ktoré práve prichádzali, a skultivovať ich do masovej záležitosti. Keby som to mal prirovnať napríklad k módnemu priemyslu - včas pochopili, čo z haute couture, výstrelkov na módnych prehliadkach, prenikne na masový trh a chytí sa toho napríklad Levi's - a kedy sa to stane."
Čo bol rozhodujúci moment v histórii firmy?
„Šťastná náhoda úplne na počiatku, v roku 1975, keď Microsoft pomohol IBM zachytiť úplne nový trend rodiaci sa vo firme Apple - vznik osobného počítača. Hardvér zrazu mohol byť taký malý, aby mohol opustiť výpočtové sály ústavov a preniknúť do kancelárií, prestať byť výsadou elity. Tvorcovia programov na to však dovtedy ani nepomysleli - tento krok za nich urobil Microsoft a dokázal ponúknuť počítače masovému trhu."
Kedy v histórii bol na tom naopak Microsoft najhoršie?
„Steve Ballmer (dnes výkonný riaditeľ) kedysi povedal, že Microsoft sa každé dva roky ocitá na okraji priepasti - na zlome technologického vývoja a je otázkou, či trend zachytí, alebo sa jeho éra skončí. Najkritickejším bodom v našej histórii bol príchod internetu. Vtedy sme už pomaly pozerali dolu do priepasti, pretože sme sa domnievali, že si dokážeme postaviť vlastný internet prostredníctvom siete MSN. Chýbalo pár mesiacov od toho, aby sme éru toho skutočného úplne ‚prešvihli'."
Akú úlohu hrá dnes v spoločnosti sám Bill Gates?
„Obrovskú. Hoci, samozrejme, už neprogramuje sám, našiel si pozíciu hlavného softvérového architekta, takže s tímom inžinierov je v každodennom kontakte. Z môjho pohľadu sú však so Stevom Ballmerom úplne rovnocenná dvojica. Pre ľudí, ktorí firmu vnímajú cez médiá, je, samozrejme, atraktívnejší a známejší Bill so zasneným pohľadom do diaľky a výzorom chlapca s prelúskanými verneovkami, ktorý vie pútavo rozprávať o tom, ako bude vyzerať náš život o 20 rokov."
Aký bol váš prvý dojem pri prvom stretnutí s Gatesom?
„Prvýkrát som ho stretol po dvoch dňoch v Microsofte na chodbe hotela a len vďaka tomu, že to bolo po firemnom večierku, zo mňa spadli zábrany, pozdravil som ho a zaželal som mu dobrú noc (smiech). Bližšie som sa s ním zoznámil pred troma rokmi, keď som ho sprevádzal na ceste do Ríma. Prvé, čo mi udrelo do očí, bola jeho obrovská sústredenosť. Všetky informácie akoby vpíjal ušami aj očami - mal som pocit, že oproti mne sedí biologický superpočítač, ktorý presne analyzuje každú informáciu, každé slovo, a premýšľa nad tým, čo z toho vyplýva."
A druhý dojem?
„Počas jeho návštevy pred dvoma rokmi v Prahe som si začal viac všímať aj jeho emócie. Kedykoľvek napríklad prišla zmienka na rodinu, videl som, akoby sa mu zatiahli rolety cez oči, ako by si predstavoval domov v Seattli a vedel som, že na rodinu intenzívne myslí."
Ako vyzerajú napríklad porady s Billom Gatesom?
„Bill na schôdzkach rozhodne nedominuje a keď dorazí na stretnutie, nezačne hneď kázať. Skôr intenzívne počúva a vidíte, že sa nemôže dočkať ďalšieho kúska informácie, ktorú mu poviete.
V momente, keď sa mu veci začnú skladať do celkového obrazu, však začne pátrať omnoho hlbšie po príčinách vecí. To je pre všetkých ostatných skúška ohňom - dokáže totiž páliť veľmi dôkladné otázky jednu za druhou a človek musí byť pripravený veľmi rýchlo reagovať a dokázať, že jeho predchádzajúce tvrdenia sú založené na faktoch.
Ak vtedy narazíte na úroveň, kde sa už vaše znalosti končia, treba sa rýchlo priznať, inak sa vrháte v ústrety obrovskej vlne otázok, ktorá vás rozmliaždi o skalu. Vie ho totiž rozhnevať, ak si ľudia začnú vymýšľať hypotézy, ktoré nemajú ničím podložené."
Nakoľko Gatesovo bohatstvo a postavenie určuje, ako sa k nemu ľudia správajú?
„Jeho kancelárii väčšinou pomáham s riešením listov, ktoré prídu v češtine alebo slovenčine, a tak viem, že aj z našich končín mu prichádzajú najrôznejšie požiadavky - od žiadostí o sponzorovanie prapodivných vynálezov až k tragickým príbehom, keď ľudia hľadajú poslednú pomoc v núdzi až u Billa Gatesa.
Nezaznamenal som však okolo neho roj všetečných včeličiek, ktoré by si chceli pomôcť tým, že sa okolo neho motajú. To vídam oveľa častejšie tu v Čechách a na Slovensku.
Je však zaujímavé, čo robí s ľuďmi v Microsofte, ak sa ich porady zúčastní aj Bill Gates. Množstvo z nich sa domnieva - hoci to tak zďaleka neplatí - že prišla ich životná skúška. Všetky racionálne dôvody, prečo sa zišli a čo chcú riešiť, idú nabok a sústredia sa predovšetkým na to, aby sami nesklamali a preukázali svoje schopnosti. Bill často do takejto hry zasiahne, ak ľudia nie sú dostatočne sústredení na tému, ktorá sa má preberať."
Podľa nedávneho profilu v New York Times je vraj kľúčový rozdiel medzi Gatesom a Ballmerom, že Ballmer si dokáže priznať chybu.
„Bill je vo svojej podstate vedec a vizionár. Svoje minulé chyby nepripisuje nikomu inému, ako sebe, ale strašne ťažko ich nesie. Považuje za osobnú chybu, ak nedokázal od počiatku správne veci vystihnúť, a je pre neho ťažké priznať to, pretože je stále presvedčený o tom, že jeho vízia je správna. Myslím si, že sa obáva, že každá prípadná chyba by mohla znižovať vierohodnosť jeho vízie, ktorej bezmedzne verí. Ballmer je v tomto viac manažérom, ktorý sa snaží vcítiť do myslenia používateľa či zákazníka."
Je Bill Gates ochotný hovoriť napríklad so spolupracovníkmi o súkromí?
„Snaží sa vždy maximálne využívať čas a ak je to čas pracovný, nemá rád prázdne reči okolo. Nedávno si dokonca zohnal trénera, ktorý ho učí čítať noviny pri jazde na domácom bicykli, aby využil každú minútu (smiech). Prekvapilo ma však, že pri poslednom stretnutí sme zrazu pár minút debatovali aj o deťoch a o jeho nadácii."
Rozprávajú sa aj v Microsofte o ňom vtipy?
„Ani nie (smiech). Naposledy som počul celkom dobrý, ale od Jirka Bartošku. Bill sa vráti domov z práce, vo dverách ho víta žena Melinda, ktorá zrazu stuhne. Bill sa pýta: Deje sa niečo? A Melinda vraví: Bill, nabudúce, keď ti napíšem na lístok - Kúp Čínu - mám na mysli jedlo!"
Bill Gates je dnes symbolom celého počítačového priemyslu a tisícky ľudí berú do úst jeho meno, keď im v počítači čokoľvek nefunguje - ako si to vysvetľujete?
„Myslím, že to časom odznie - odráža to len fázu, v ktorej sa v súčasnosti technologický priemysel nachádza. V tomto období obrovského rozvoja odvetvie potrebuje ikony, ktoré ho charakterizujú, na ktoré padá chvála aj nenávisť. Dokážem si predstaviť, že v dobe, keď sa zavádzali telefóny, ľudia nadávali Bellovi, alebo keď im nesvietila žiarovka, Edisonovi. (smiech) Keď bude raz tento priemysel štandardným odvetvím, význam Billa Gatesa, aj emócie s ním spojené, už určite nebudú také silné."
Čo je dnes kľúčovou víziou Microsoftu?
„Ak to pred dvadsiatimi rokmi bola predstava, že informácie opustia výpočtové sály a nasťahujú sa do plechových škatúľ v domácnostiach, dnes je našou víziou, že opustia aj plechové škatule a budú dostupné kdekoľvek, kedykoľvek, prostredníctvom ľubovoľného zariadenia. Inými slovami - či už budete v práci, v kaviarni alebo na tenisovom kurte, ak budete potrebovať na ďalšie rozhodovanie informácie, budete ich mať okamžite dostupné.
Keď začnú jednotlivé elektronické zariadenia medzi sebou komunikovať, bude to obrovský krok k zlepšeniu nášho života. Pre mňa osobne je napríklad veľkou zmenou, už keď si môj mobil a počítač dokážu porovnávať kalendáre a aktualizovať kontakty - a to je len oliznutie toho, čo príde."
Čo by sa v dnešnom technologickom svete malo najskôr zmeniť?
„Nepáči sa mi, že môj digitálny fotoaparát stále nie je pripojený na internet a som obmedzený kapacitou jeho pamäte, namiesto toho, aby som si mohol fotografie z dovolenky automaticky ukladať na webovú stránku. V budúcnosti budú schopné komunikovať podľa potreby všetky zariadenia, ktoré nám môžu poskytnúť dôležité informácie - či pôjde o naše auto, práčku alebo kúrenie v dome. Samozrejmosťou bude aj prepojenie komunikačných kanálov - napríklad presmerovanie volania na mobil na instant messaging, ak si nebudem želať byť vyrušovaný telefonicky.
Technologický priemysel ešte zďaleka nedosiahol vrchol inovačnej krivky - za posledných desať rokov sa veľa zmenilo, oveľa viac však ešte len príde."
Nie je však dnešný počítač z hľadiska bežného použitia prakticky rovnaký, ako ten kúpený pred piatimi rokmi?
„Áno, v klasickom poňatí počítača sme sa už priblížili k vrcholu, práve teraz však nastáva ten pravý zlom. Pred rokom prišli tabletové počítače, počítače ovládané perom... Sám na sebe pozorujem, akú veľkú zmenu mi priniesla možnosť označovať časti dokumentov perom a jednoducho ich preniesť, kam potrebujem. Z hľadiska programátorov je to pritom banálna zmena, ale mne sa počítač oveľa ľahšie používa.
Dosiahli sme veľmi solídny výkon počítačov, ktorý sa bude ďalej zvyšovať, teraz nás však čaká návrat k prirodzenosti, aby sme ho mohli čo najlepšie využiť - presadzuje sa ich ovládanie písmom a čakáme, kedy začnú rozumieť našim hlasovým pokynom."
Bude mať teda bežný človek o desať rokov na stole iný počítač, ako dnes?
„Otázka je, či tam vôbec niečo bude mať. Myslím, že bude mať v rukách skôr nejaký elektronický blok, do ktorého bude písať perom. Aby sa mu lepšie čítalo, možno bude mať pred sebou ešte jednu veľkú obrazovku - hoci aj na stene, aby mohol pracovať oproti v kresle.
Osobné počítače dnes existujú v podobnej podobe, ako pred dvadsiatimi rokmi. Štvrtinu z nich však už tvoria notebooky. O desať rokov budú tvoriť klasické stolné počítače možno pätinu celkového počtu a zvyšok budú notebooky, tablety a úplne nové typy zariadení, ktoré možno ešte dnes nepoznáme. Takže viazať sa k predstave stolných počítačov je asi už dnes trochu zastarané."
Autor: TOMÁŠ BELLA, Praha - Bratislava