;) |
Byť upírom je celkom sranda. Teda ak sa život upíra aspoň trochu podobá na ten, ktorý som prežil v novom pokračovaní Legacy of Kain s podtitulom Defiance. Je síce pravda, že svetlo veľmi príjemné pre upírske oči nie je, ale ak si chcete pochutnať na čerstvej a ešte teplej ľudskej krvi, máte najlepšiu príležitosť.
Herná séria Legacy of Kain patrí medzi úspešnejšie konzolové konverzie a to treba brať na vedomie. Akčné hry videné z pohľadu tretej osoby sa nejako výraznejšie nepresadili, ale v konzolovom svete hrajú prím. Celá sága je rozdelená na dve časti – prvá sa týka putovania upíra Kaina vo svete ľudí, ktorý nádherne sosá krv a všetkým sa to páči. Druhá časť vychádza pod názvom Soul Reaver a v hlavnej úlohe sa nám predstaví Raziel, ktorý je miesto krvi lačný po dušiach. Teraz sa po vzore filmového Freddy vs. Jason stretávajú v jednej hre. Raz si odkrútime zopár levelov za "krvné banky" a potom zas za "dušožráča". Tento systém spojenia dvoch hrdinov je celkom dobrou myšlienkou, hoci proti sebe nebojujú, ich príbeh je odlišný, ale v konečnom dôsledku, si vyskúšame z každého to dobré (už aj šampóny 2v1 nám predviedli, ako ľudia šalejú po spojení kvalitných vecí – po vzore mäso = dobré, puding = dobré, tak prečo to nevhodiť do jedného hrnca, že áno?).
Celé sa to všetko začína Kainovým príbehom, ktorý sa pokúša dostať si pod svoje ochranné krídla pevnosť Sarafan. Predstavte si klasický stredoveký hrad, plný obrancov, ktorí netušia, že v najbližšom okamihu splnia svoju životnú úlohu v podobe krvnej konzervy. Raziel to má o niečo ťažšie, lebo sa pokúša získať svoju slobodu. No niekto je proti (zhodou okolností je to boh mŕtvych duší, čo je DOSŤ veľký problém) a tak sa Razielova cesta spojená so zberom duší značne komplikuje, pod nohy sú mu hádzané polienka s pravidelnosťou zvyšovania cien našou milou vládou.
;) | ;) | ;) | ;) |
Príbeh určite Pulitzera nezíska, ale od akčnej hry sa neočakáva story s epickou zápletkou a postupným odkrývaním detailov. Počas jednotlivých misií sa viac dozviete v enginových animačkách, ktoré posunú hru o krôčik ďalej a to je úplne dostačujúce. Všetko to nádherne vypĺňa depresívnu atmosféru prostredia.
Ako som už spomenul, Defiance je zameraná predovšetkým na akčné súboje. Občas sa vyskytnú aj logické úlohy, ale posunúť kváder na správne miesto zvládne každý, hlavne ak máte k úlohám aj nápovedu, pokiaľ sa s nimi stretnete prvýkrát. Hra za Kaina a Raziela je odlišná, hoci to na prvý pohľad vôbec tak nevyzerá.
U Kaina prevláda boj. Ono je to aj logické, stačí ak si spomeniete na príbeh. Pevnosť by sa mu sladkými rečičkami asi nepodarilo podmaniť, takže trošku pritvrdí a hneď mu všetci padajú k nohám (síce mŕtvi a bez červenej tekutiny, ale padajú). V súbojoch využíva svoj meč Reaver, s ktorým seká, vytvára kombá a keď je vo vražednom amoku (meč sa mu „nabíja“), môže vyvolať špeciálne kúzlo, ktoré som si ja osobne pomenoval armagedon. Jednoducho všetci, v určitom okruhu si poslušne ľahnú na zem mŕtvi, aby zbytočne nezdržovali. Nádherné na súbojoch sú kombá, ktoré môžete s Kainom tvoriť. Na ovládanie nie sú ťažké a s chvíľkou cviku to vyzerá efektne, keď mlátite 3 nepriateľov naraz špeciálnymi pohybmi. Kain získal aj zopár vlastností, ktoré pri hraní využije a uľahčí si tak postup v hre. Najprv spomeniem telekinézu, ktorou dokáže odhodiť nepriateľov niekoľko metrov dozadu. Ak túto vlastnosť zakomponujete aj do svojho bojového štýlu, nebude to mať chybu. Telekinézu využijete aj pri vymršťovaní strážcov z hradieb alebo nepriateľov, ku ktorým sa nemôžete dostať. Táto Kainova vlastnosť nie je zadarmo a pri jej použití sa vám míňa magická energia, s ktorou ju vyvolávate. Ďalším esom v Kainovom rukáve je dlhý skok, sanie krvi (či už priamym kusancom do krku, či telekinézou na diaľku, takže krv prúdi z úbožiakových úst priamo do Kainových – trošku mi to pripomínalo zvracanie, ale aký idiot by vrackal krv do úst toho druhého? (Nie, nechcem počuť nič o celkom zaujímavých dokumentoch o úchylkách japonských slečien :)) alebo otváranie dverí pomocou myšlienok (teda niečo na spôsob telekinézy).
Teraz sa presunieme k Razielovi, aby mi nebolo vyčítané, že som sa mu dostatočne nevenoval. Razielove časti pripomínajú klasickú plošinovku, občas narazíte aj na nejaký súboj, ale väčšinu času strávite skákaním po plošinách. Je to zaujímavé spestrenie po Kainových jatkách. Raziel má k dispozícii tiež slávny meč Reaver, ale v inej podobe. Navyše k jeho repertoáru patria aj zvyšky krídiel, takže si môžete plachtiť vo vzduchu, čím doletíte na inak nedostupné miesta. Pri súbojoch využíva tie isté pohyby ako jeho krvavejší bratček, ale potvorky sú akési potvory v ríši mŕtvych, takže zbierate len ich duše. Svet, v ktorom sa Raziel pohybuje, predstavuje depresívnosť samú o sebe, všetko je podivne zakrivené, pohľad rozmazaný a ak to takto vyzerá po smrti, tak konzumenti LSD sú na to už pripravení.
Počas hrania obe postavy zbierajú špeciálne bonusy, ktoré si aktivujete v menu hry a síce nezískate nič špeciálneho (klasické bonusy v podobe skíc a pod.), je to určite zaujímé spestrenie hry.
Všetky obkecy okolo už máme za sebou, takže teraz si povieme niečo aj o chybičkách, ktoré Defiance zaradili „len“ medzi kvalitné tituly.
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 8 / 10
Za grafické spracovanie nemôžem povedať na tvorcov hry ani jedno krivé slovo. Hra sa slušne hýbe i na priemernejších strojoch, takže nepotrebujete nabušenú mašinu. Kainová pevnosť vyzerá nádherne, z hrubých stien je cítiť chlad, vonku poletuje sneh a túto idylku kazia len nedbalo pohodené telá. Niektoré miestnosti v hrade vyzerajú neskutočne ponuro (napríklad väzenie, v ktorom nájdete aj zopár dobrovoľných darcov krvi) a niektoré svojou honosnosťou a prepychom len ukazujú, že tento hrad jednoducho musí byť Kainov. Farebne je tento svet vytvorený v hnedej a sivej (interiéry) a bledomodrej (exteriéry).
Razielov svet je obdarený výbornou architektúrou, ktorá je podobná geniálnym výtvorom Shiny v hre MDK, ale nevyrovná sa im. No aj tak som bol nadšený zo všetkých podivných miestností a celkovou depresívnosťou, ktorá dokonale vystihovala, že v tomto svete nenájdete ani živú dušu (mno, ok, živé duše v neživých telách).
Postavy sú vytvorené detailne, pláštik veje za postavičkou, pri súbojoch sa predvedie dokonalé prevedenie pohybov do virtuálnej podoby. Čakal som neprirodzenú chôdzu, nechutné anatomické zvrátenosti, ale opak je pravdou. Animácie posúvajúce príbeh som spomenul už vyššie, síce nie sú plné dramatických prestrihov a ani umeleckých pohľadov kamery, aj tak sa dá na to pozerať.
INTERFACE 6 / 10
Na podobných hrách neznášam spackané ovládanie postavičiek a neinteligentnú kameru. Dokáže ma to dokonale nakakať, keď sa môj hrdina skrýva niekde, kde na neho ani nevidím a do dverí sa s ním triafam ako po desiatich pivách. Ovládanie hrdinov je zmáknuté celkom dobre, ale len pod podmienkou, že vlastníte gamepad. Bez neho to budú muky, lebo náš hero dokáže potom behať len doľava, doprava, vpred a vzad (a toto myslím doslova, teda po 90 stupňoch), čo dokonale rieši gamepad. S ním som nemal žiadne problémy a Kain (Raziel) bežal tam, kde som chcel. Toto citlivejšie ovládanie je výhodou aj v iných hrách a tých pár stoviek investovaných do poriadneho gamepadu sa oplatí. Okrem pohybových kláves máte k dispozícii aj 7 špeciálnych kláves, s ktorými vytvárate kombá a tie sa naučíte behom sekundy a potom vám neostáva nič iné, ako ich uviesť do praxe. Jedným stlačením vyhodíte nepriateľa do výšky a ďalším stlačením mu vrazíte meč tam, kde to fakt bolí (teda do srdca, najcitlivejšie miesto sa nakopáva :). Ak k tomu pridám ešte aj rýchly presun, tak všetko záleží na tom, ako si to celé nakonfigurujete, ale potom to už je labúžo.
Kamera však moc rozumu nepobrala a je tak jediným viditeľným záporom na čisto vypranom tričku s názvom Defiance . Ono by sa možno dalo povedať, že je tupá ako tágo, ale za všetko môže jedna hlúpa vlastnosť hry – ak sa kamera presunie z pohľadu za vašim chrbtom na bočný pohľad, zmení sa aj samotné ovládanie, lebo najprv znamenala šípka dopredu pohyb vpred a ak chcete pokračovať vo vami zvolenom pohybe (čo ja zvyčajne chcem), musíte sa rýchlo chopiť inej klávesy, lebo šípka vpred už zrazu znamená otočku do iného smeru. Je to hlúpe, je to deprimujúce a nechápem, prečo sa vývojári nedokážu konečne poučiť a hoci aj okopírovať kameru zo starých Tomb Raiderov. Tieto fixné kamery síce občas ukazujú celkom peknú scénu, ale pri hopsacích akciách s Razielom som znovu chytil tik do ľavého oka (som si myslel, že tá doba pominula s mojim odchodom z gympla, kde ma dokázali prekvapiť zaujímavé výroky niektorých profesorov) a pena v kútiku úst nenechala na seba dlho čakať. Ešteže som mal pri sebe svojho plyšáčika, ktorý si to celé odniesol (poznámka pre plyšáčika: Ja ti tú labku prišijem, neboj).
Razielove orgie by sme teda mali za sebou a pred nami sa začína blýskať na lepšie časy.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Už sa budem zase opakovať, ale nevadí, veď som platený od počtu znakov (smile for chrupi). Súboje majú ten správny náboj, piť krv je sranda a hlavne je to zábavné. Počas hrania sa nedostavil u mňa pocit, že by nuda vystúpila nad hranicu únosnosti. Vždy som objavil niečo, čo ma prinútilo sa vrátiť k hre (niekedy som si pripadal už ako idiot, keď som hru vypol a pokúšal sa niečo robiť, ale po pár minutách som znovu sosal krv). Možno to bude prostredím, ktoré na vás dýcha tú správnu atmosféru.
Všetko záleží na tom, či ste pozitívny na akčné hry (iná pozitívnosť nie je dôležitá). Nečakajte žiadne namáhanie mozgových závitov, ale len akčnú režbu spojenú so skákaním. Ak hľadáte niečo podobné, tento titul vás chytí.
MULTIPLAYER
Hra neobsahuje hru pre viac hráčov.
ZVUKOVÉ EFEKTY 8 / 10
Zvuky sú na výbornej úrovni, či už to je po stránke kvality alebo kvantity. Súboje majú svoju iskru aj vďaka pokrikom strážcov alebo škrekov potvoriek. Hlasy hlavných protagonistov sú nahovorené úžasne, síce sa nevyrovnajú geniálnemu hlasu Maxa Payna, ale aj tak je z nich cítiť temnotu a smrť (Kain) alebo zúfalstvo (Raziel). Boh podsvetia je nakecaný geniálne a z tónov hlasu bol skutočne cítiť výsmech. K tomu si pripočítajte aj plač obetí a atmosféra je tu ako na koni.
HUDBA 7 / 10
Čiastočne som sklamaný z hudby, ale hodnotiť zle ju rozhodne nemôžem. Skladby sú správne ponuré, ozývajú sa v správnych okamihoch, ale hudobný doprovod je jednoducho krátky. Skladby sa začnú opakovať a je síce pravda, že sú kvalitné, ale keby ste mali dokola počúvať len zopár výborných songov, tak sa vám tiež po čase znechutia.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Umelá inteligencia protivníkov je celkom dobrá, ale nie je to nič extra. Jednoducho priemer. Síce útočia v skupinkách, ale ak dôjde k priamemu kontaktu, tak sa mlátite vždy len s jedným a ostatní sa síce len tak hlúpo neprizerajú, ale do boja sa rozhodne nehrnú. To však netreba brať ako výrazný zápor, lebo hra by sa stala nehrateľnou a súboje by boli skôr skúškou vašich nervov. Ak vás nepriateľ spozoruje, tak útočí, reaguje aj na zabitie jeho kamaráta, ale nie je to nič geniálne.
Hra neobsahuje klasický save systém, ale hra sa uloží po prejdení checkpointu, ktoré sú výborne rozložené po leveloch. Nie sú od seba ani hrozne ďaleko a nie sú ani blízko. Chvalabohu si autori uvedomili, že by bolo vhodné dať checkpoint pred obtiažnejšiu časť hry. Ak sa vám podarí chcípnuť (to sa raz podarí každému), hra vás hodí k poslednému save miestu.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 8 / 10
Asi starnem, ale táto hra si zaslúži vysoké hodnotenie. Kvalitná zábava, zaujímavé prostredie, skvelá hrateľnosť a spackaná kamera. Keď to zderivujem podľa všetkých možných premenných, vypadnú mi 4 hviezdy. Kain sa síce nestal mojim idolom (už len preto, že človek znesie tak 0.5 l krvi a potom šupom von), ale hra bola dostatočne kvalitná, aby mi to zabránilo darovať krv. Nikdy ma nedostanete, ja vám nedám ani kvapku!
