;) |
Kto sa prehryzie cez úvodné firemné logá a titulky, ten nebude ľutovať. Osobne sa musím priznať, že renderovaný film, ktorý po nich nasleduje, som pozeral s doširoka otvorenými očami a keby som mal 5.1 reprosystém, tak aj s nastraženými ušami:-). Otváracia sekvencia totiž dosahuje najvyšších kvalít, takže uspokojí aj tých náročnejších - po stránke grafickej, zvukovej, aj režisérsky–dramaturgickej. Sme svedkami ozbrojenej lúpeže a opatrného policajného postupu. Teda až kým sa zjavia naši dvaja hrdinovia, ktorí nás budú ďalej sprevádzať počas celej hry. Jack Slate, policajný dôstojník a jeho pes Shadow (som síce skôr „kinematológ“ ako kynológ, ale tejto fajte sa vraví tuším sibírsky husky) sú zohraná dvojica akú poznáme zo seriálu Komisár Rex. Kým však detektív zo spomínaného nemeckého seriálu si so svojou zbraňou len tak „pinká“, Jack má v talári veľa schopností, vďaka ktorým ho nezastaví ani armáda maskovaných ostrostrelcov na čele s nevlastným bratom Ice Cubea.
Intro teda naznačuje, že Dead To Rights (DTR) by mala byť výnimočná hra akčného razenia s minimom adventúrnych prvkov. Pred vymenúvaním faktov a detailov ohľadom rôznych komponentov gamesy sa však zastavme pri jednej vcelku podstatnej veci - a tou je scenár. Scenár, ktorý je tu tak nádherne klišeovitý, pseudooriginálny a vôbec, všetky dejové linky sa odohrávajú v zabehaných šľapajach. Na to sme ale v dnešnej dobe zvyknutí. Smutné je len plagiátorstvo (do istej miery), resp. nehorázne kopírovanie nápadov z iných populárnych hier staršieho dáta. Či už hlas hlavného hrdinu, alebo štýl jeho reči, drsnoť a krvavosť niektorých scénok, tragická love story - to všetko akoby som už raz videl... v hrách s Maxom Payneom! Podoba sa však netýka len scenára- máme tu payneovský Bullet Time, pokrikovanie zločincov, podobný level design (terasa-schody-balkón...) a ďalšie. Takže toť na úvod jediná veľká výčitka, cez ktorú ak sa prenesiete, otvorí sa vám atraktívny svet neohrozeného policajta a jeho verného spoločníka na štyroch nohách.
Na začiatku hry príjemne prekvapí podrobný tutoriál. Miestami je trochu rozvláčny, ale aspoň zoznámi hráča s ovládaním a možnosťami v tejto 3rd-person akcii. Lebo aj skúsený harcovník narazí na niekoľko parádnych noviniek, ktoré značne inovovali zaužívaný systém ovládania v rámci žánru: Jack sa dokáže kryť za stenou (a vzápätí strieľať z „výklonu“), zameriavať terče automaticky (v skrumáži je to nielen praktické, ale aj dosť efektné pre oko), používať ľudské štíty, krčiť sa, hádzať výbušné nádoby a ešte počas letu ich nad hlavami gangstrov prestreliť (čím dôjde k masovej devastácii všetkého živého), v spomalenom zábere vytrhnúť oponentovi zbraň priamo z ruky a k tomu mu spôsobiť neplechu navyše (headshot:-)), ovládať psa, lámať zámky a...
...a práve sme sa dostali na kritické miesto recenzie - to, čo bude nasledovať teraz, je možno nie práve revolučné, rozhodne však oživujúce a veľmi pôvodné. Máme dôvod zažať táborový ohník a veselo si okolo neho zatancovať! DTR totiž obsahuje rôzne MINIHRY, ktoré pridávajú hre na interaktivite a po dobu celého hrania vyženú nudu do susednej obývačky, kde vaši blízky pozerajú Hodinu Pravdy. Kto hral Hobbita, už pozná tzv. Lockpick systém, t.j. lámanie zámkov. Podobný sa nachádza aj v DTR, avšak minihier je tu rozhodne viac a sú nanajvýš zaujímavé. Napr. v jednej misii (hra je inak rozdelená na kapitoly, ale viac ako knihu pripomína akčné filmy, ktoré sa dali kedysi zohnať len vo videopožičovni) ovládate šípkami striptérku a zatiaľ čo ju uslintaní kriminálnici hypnotizovane sledujú, môže Jack nepozorovane prekĺznuť do ďalšej miestnosti. Nápadité sú však aj ostatné minihry, napr. vo väznici budete boxovať, dvíhať činky a vyskúšate si aj pretláčanie, či neskoršie odisťovanie náloží. Podmienkou postupu je ich úspešné absolvovanie, ale stačí trochu tréningu a prsty vám začnú bubnovať ako neposedné samorasty a nič už nebude nezvládnuteľné.
Vráťme sa teraz k samotnej hre. Vo fiktívnom veľkomeste („hardest place on earth“) sa o poriadok staral najviac práve Jack Slate, ktorého však nespravodlivo odsúdia na trest smrti a nadôvažok mu zlikvidujú otca. Je preto jasné, že z väzenia musí čo najskôr von, aby zistil čo za tým všetkým väzí a kto je tajomný elegán so zlatým lugerom. Do cesty sa mu postavia mnohé NPC postavy, niektoré priateľské, niektoré viac-menej priateľské a niektoré s výlučne čiernym videním sveta. Hra je inak príliš brutálna (teda aspoň pre deti) a hoci krv sa dá vypnúť, znižuje pôžitok z hrania o polovicu. Veď akoby to bolo bez železnej romantiky, ktorá predpokladá rozstreknutú červeň na stenách, dlážke, či oblečení. Kam by sme sa dostali bez odstrelených hláv, deravých žalúdkov, zlomených väzov a pachu zhoreného mäsa? Nuž a pritom nesmie chýbať správna dávka erotiky, vzdychy spoza dvier bordelu, striptíz, vzrušenie z násilia a ďalšie krásy modernej doby. Ó, konzervatívne Slovensko, zahraj si túto hru!
Pre doplnenie sa ešte mrknite na jednotlivé položky, dozviete sa o hre viac. Nateraz však môžem povedať len jedno - DTR je netradičná akčná hra z pohľadu tretej osoby, v ktorej budete využívať nielen zbrane, ale aj rôzne bojové hmaty (údery, kopy a rôzne kombá) a po celý čas vás bude sprevádzať pocit, že ste v nejakom filme. Čo tam po slabšom scenári...
;) | ;) | ;) | ;) |
GRAFIKA 6 / 10
Žiaľ, grafika nepatrí medzi najsilnejšie stránky hry, pripadala mi skôr ako spred roku - pri porovnaní s Max Payne 2 je na tom o dosť horšie, všetko tu vyzerá tak trochu... jednoduchšie? V každom prípade, textúry sú menej detailné a niekedy dosť kostrbaté, a to aj čo sa týka postáv. Napr. baby vôbec nepôsobia eroticky, skôr ako kostry navlieknuté do obrovitánskych zemiakových placiek. Aspoňže tá animácia je na úrovni. Inak v niektorých kapitolách (stoky) je grafika náhodou podarená, až by som sa preriekol, že skvelá - dýcha autenticitou (napr. na cintoríne sa zemou plazí hmla... ). Naopak väzenie mi prišlo ako po revízii upratovacej čaty a diskotéka ako paródia na nemecké salóny skorých 80. rokov.
INTERFACE 7 / 10
Zvyknúť si na nový štýl ovládania nie je žiadny problém a po zmáknutí všetkých kombinácií (ktoré sú mimochodom dosť jednoduché) si budete podávať zloduchov ako na bežiacom páse. Keby sa hry dali ovládať telepaticky, možno by DTR patril medzi najpresvedčivejšie policajné simulátory. Ktovie. Veď spektrum pohybov je pestrejšie ako jarná dúha a k videniu dostaneme všetko to, čo prináša život v tomto rizikovom zamestnaní. Malá poznámka k zobrazeniu: kamera sa dá voľne otáčať, dokonca pri niektorých momentoch (odzbrojenie súpera) je možné prepnúť medzi rôznymi uhlami pohľadu.
HRATEĽNOSŤ 7 / 10
DTR sa hrá výborne, takže pravdepodobnosť, že sa zúčastníte pondelňajšieho pracovného nasadenia či školy, klesá o dobrých pár percent:-). Dopredu ženie okrem dynamickej akcie vedomie, že na nás čosi nového stále čaká - či už nejaké ďalšie minihry, alebo zábavné prvky (ako príchod armády klaunov, či ozbrojených prostitútok). Takmer by som zabudol na tiež motivujúce renderované medzi-animácie, ktoré sú pôsobivé ako úplne úvodná. A pri hraní vás nebudú zdržiavať a frustrovať ani nejaké väčšie zádrhely typu „kde je ten idiotský kľúč“, či „ako sa dostanem do výťahu“. Adventúrnych prvkov je tu síce hojne („zožeň cigarety“), no až na pár výnimiek sa dajú ľahko zvládnuť. Akurát škoda častého „presekávania“ jednotlivých scén engine animáciami - tým sa herné sekvencie skracujú a napätie až tak nestúpa.
MULTIPLAYER
Už zasa akcia bez podpory viacerých hráčov...
ZVUKOVÉ EFEKTY 7 / 10
Posledné, čo si pred spánkom v hlave vybavíte, bude zvuk otáčania bubienka v revolveri. Zvuky sú v hre mimoriadne presvedčivé, prevedené s precíznosťou špičkových filmových zvukárov. Svojou autentickosťou a rozdielnou hlasitosťou (u zbraní) prinútia hráča zložiť klobúk. Dabing postáv je v podstate okay, aj keď hlavný predstaviteľ by naozaj nemusel znieť ako Payne a väzni v posilke by mohli prezentovať aj čosi iné ako jednotlivé dialekty anglicky hovoriacich krajín.
HUDBA 7 / 10
Do podobnej hry by sa hodili lepšie už len výťažky Smetanovho diela. Orchester sa tu však naozaj vyskytuje a hoci nevyhráva tému z Vltavy, vhodne podfarbuje situáciu na obrazovke, akurát by niekedy mohol byť výraznejší. Naproti tomu hrá v zábavnom podniku nejaký dance, ktorý síce nemusím, ale aj tak by sa rozhodne dal urobiť lepšie. Celkovo je však hudba v DTR silným momentom a nevtieravo vyjadruje podstatu diania.
INTELIGENCIA & NÁROČNOSŤ 7 / 10
Ani tu si niet veľmi čo sťažovať, práca odfláknutá nebola a tak sa nám do mušky hádžu štandartne inteligentní AI týpci (t.j. na easy o IQ nemôžeme veľmi hovoriť - ale poznáte to, skripty... ). Pozitívne je, že pred každým loadom sa dá stupeň obtiažnosti prestaviť, takže si každý môže aj v neskorších fázach zvoliť, čo mu najviac vyhovuje.
;) | ;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Hoci Dead to Rights trošičku zaostáva po grafickej stránke (výnimkou sú parádne medzi-animácie) a sem-tam si nad scenárom budete chytať hlavu a pretierať oči, ide o veľmi podarenú hru, ktorá zabaví všetkých fanúšikov dobrej akcie. Na Payna sa síce atmosférou nechytá, ale o dobrú zábavu núdza nebude, takže prečo nie? Veď naozaj dobrých 3rd person akcií je stále ako šafranu.
