l Xiaopei Pan z Caltech s kolegami určil výskumom dvojhviezdy Atlas v Plejádach, že táto hviezdokopa je o desať percent ďalej, ako nameral satelit Hipparchos. Zachránil tým teóriu hviezdnej evolúcie, no spochybnil platnú škálu vesmírnych vzdialeností.
l V roku 2009 bude podľa Williama Hiscocka z Montana State University skúmať Mars v projekte Mars Scientific Laboratory rover s rozmermi auta-minivanu a nukleárnym reaktorom. Pathfinder z roku 1997 bol veľký ako škatuľa na topánky, terajšie Spirit a Opportunity ako golfový vozík.
l Tím Paula Woostera z MIT plánuje v projekte Mars Gravity Biosatellite vyslať v roku 2006 na orbitu okolo Zeme 15 myší a po piatich týždňoch ich vrátiť na Zem. Rotácia ich malej kozmickej lode nasimuluje účinky (asi tretinovej) gravitácie Marsu. Cieľom je zistiť, ako vplýva na cicavce.
l Jeffrey Nguyen a Neil Holmes z Lawrence Livermore National Laboratory pôsobili na železo tlakom vyše dvoch miliónov atmosfér. Zdá sa, že v strede Zeme je iba jedna forma železa a nie dve, ako si vedci posledných 20 rokov mysleli.
l Podľa tímu L. C. Smitha z University of California v Los Angeles rýchly rozvoj močiarov na západnej Sibíri prispel k vzrastu atmosférického metánu, ktorý ukončil poslednú dobu ľadovú.
l Kanwarpal Duggha z firmy Pioneer Hi-Bred International s kolegami identifikoval v indickej rastline guar (na snímke) gén jej „gumy" - galaktomannánovej látky, ktorá pomáha dodávať zmrzline krémovitosť a šampónu priľnavosť. Guarovú gumu tak bude možné produkovať aj umelo.
Papája má podľa tímu Raya Minga z Hawaii Agriculture Center primitívny chromozóm Y, z ktorého sa 10 percent podieľa na určení pohlavia. Kvitnúce rastliny sú zväčša hermafrodity. Tie z nich, ktorých jedince sú rôzneho pohlavia, sa vyvinuli až po nich.
l Tím Marca Contia zo Stanford University aktivoval špecifickým (luteínuzujúcim) hormónom tzv. rastové faktory súvisiace s embryonálnym rastovým faktorom, ktoré spúšťajú dozrievanie vajíčka; je to dôležité pre liečbu neplodnosti.
l Zoologička Marian Stamp Dawkinsová z University of Oxford s kolegami skúmala 2,7 milióna kurčiat-brojlerov. Zistila, že ich zdravie záporne ovplyvňuje nielen prehustenie chovov, ale aj nevhodná teplota a vlhkosť, mokro z podstieľky a amoniak v ovzduší.
l Na dôležité rozhodnutie je dobré sa vyspať. Jan Born z Universität Lübeck s kolegami experimentálne potvrdili, že spánok preskupuje a konsoliduje nedávne spomienky. Pomáha nám to tvorivo hľadať riešenia.
