Aj svetovej jednotke Andymu Roddickovi sa občas stáva, že zlyhá počítač v jeho hlave, naprogramovaný podľa Thomasa Bayesa; potom si to odnesie tenisová raketa. FOTO - TASR/AP
Čo má spoločné súčasná tenisová jednotka Američan Andy Roddick s anglickým teológom a štatistikom Thomasom Bayesom, ktorý žil v rokoch 1702-1761? Viac, ako by sa mohlo zdať. Bayes sa zaoberal teóriou pravdepodobnosti, ktorú dnes poznáme ako bayesovskú štatistiku. Nie je založená na presnom výpočte, ale na empirickom pozorovaní výskytu určitého javu v určitých podmienkach. Nech to znie akokoľvek nepravdepodobne, ale práve dnešní špičkoví tenisti intuitívne používajú túto starú metódu na odhad miesta dopadu loptičky, ktorá k nim letí z rakety protivníka. Napísali o tom Konrad Körding a Daniel Wolpert z University College v Londýne v časopise Nature.
Körding a Wolpert robili experimenty s dobrovoľníkmi, ktorí mali určiť dráhu pohybu kurzora na displeji počítača v závislosti od polohy ich rúk presne tak, ako musia tenisti odhadnúť dopad loptičky v závislosti od svojej polohy na kurte. Štúdia ukázala, že ľudia odhadujú možný pohyb kurzora (a teda aj dopad loptičky) nielen podľa toho, čo vidia, ale že súčasne vyhodnocujú skúsenosti, ktoré mali s jeho pohybom veľakrát predtým; výskumníci to zistili tak, že účastníkom pokusu zahmlievali obrazovku počítača. Kombinácia týchto dvoch postupov umožnila znížiť množstvo chýb v odhade pohybu kurzora.
Tenisti intuitívne vedia, že v situácii narastajúcej neistoty (loptička letí buď veľmi rýchlo, alebo ju zle vidno) sa nemôžu spoľahnúť iba na spätnú väzbu, ktorú ich centrálnej nervovej sústave poskytujú zmysly, ale musia zobrať do úvahy predchádzajúce skúsenosti z podobných situácií, ktoré získali buď pri pozorovaní svojich súperov, alebo pri hre s nimi. V mozgu špičkových tenistov teda pracuje celkom slušný počítač naprogramovaný s pomocou bayesovskej logiky.
