Žonglovanie zmnožuje „sivé bunky".
Pod „sivými bunkami" Poirot myslel neuróny v mozgovej kôre, vlastnej sivej hmote mozgu. Tá je sídlom všetkých vyšších duševných činností, teda aj analytických schopností, ktorými Poirot tak vynikal. Vedci sa domnievali, že učením sa sivá hmota mení, avšak, že predmetné zmeny sa týkajú najmä „predrôtovania" mikroskopických spojení medzi neurónmi.
Pokusy na zvieratách však ukazovali, že skúsenosti a zážitky môžu zmeniť aj makroskopickú štruktúru sivej hmoty cicavcov. V prípade ľudí zatiaľ podobné dôkazy chýbali. Získal ich teraz šesťčlenný tím nemeckých bádateľov, ktorý viedol neurológ Arne May z Universität Regensburg. Napísali o tom v najnovšom čísle časopisu Nature.
May s kolegami rozdelil 24 dobrovoľníkov oboch pohlaví s priemerným vekom 22 rokov na dve skupiny. Jedna dostala za úlohu zvládnuť počas troch mesiacov klasickú žonglérsku zručnosť - udržať tri gule v pohybe najmenej 60 sekúnd. Druhá bola kontrolná. Členom oboch skupín vedci skenovali celý mozog pomocou magnetickej rezonancie.
Skupiny sa na začiatku stavbou mozgu v zásade nelíšili. Žongléri absolvovali tri skeny: pred učením, po troch mesiacoch, keď už úlohu zvládli, a napokon po ďalších troch mesiacoch, počas ktorých sa už žonglovaním nezaoberali a väčšina z nich už túto nedávno nadobudnutú zručnosť stratila. Druhý sken ukázal, že žonglérom sa v dôsledku tréningu zväčšila sivá hmota v strednej spánkovej oblasti a v ľavej zadnej temennej ryhe mozgovej kôry. Výraznosť tohto javu bola priamo úmerná šikovnosti žonglérov. Z tretieho skenu však vyplynulo, že žonglovaním vytvorené mozgové štruktúry opäť slabnú a pomaly miznú, ak tréning nepokračuje. Spomenuté oblasti mozgu sa podieľajú na spracúvaní vizuálnych informácií o pohybe.
Objav nemeckých vedcov protirečí tradičnému názoru, že anatomická štruktúra dospelého ľudského mozgu sa nemení, okrem zmien spôsobených starnutím alebo patologickými stavmi. Učením podnietená plastickosť našej mozgovej kôry sa očividne odráža aj na makroštruktúrnej úrovni. Teraz bude treba dôkladne preskúmať, ako takéto dočasné zmeny v mozgovej kôre prebiehajú na mikroskopickej úrovni.