Náš životný rytmus určujú technológie. V Tokiu takto pred dvoma týždňami v šintoistickom chráme rituálne požehnávali počítače, aby odolali elektronickým diablom - vírusom a hackerským útokom. FOTO - REUTERS
Odoslanie e-mailu je oveľa rýchlejšie, ako napísanie papierového listu. Vyhľadávaním na internete strávite neporovnateľne menej času, ako keby ste mali kvôli rovnakej informácii navštíviť knižnicu. Ako je teda možné, že netrávime oveľa viac času ako pred desiatimi rokmi relaxom s nohami vyloženými na stole?
„Technológie znižujú množstvo času, ktorý je potrebný na vykonanie ľubovoľnej úlohy, ale radikálne zvyšujú počet úloh, ktoré sa od nás očakávajú," všimla si už začiatkom 90. rokov autorka knihy Prepracovaný Američan Juliet Schorová.
Prístup na internet dramaticky zvýšil množstvo informácií, ku ktorým máme prístup - pomer údajov vyprodukovaných v papierovej a elektronickej podobe je dnes približne 1:30 000. Predtým sme boli často zvyknutí zhromaždiť „všetky dostupné informácie", ktoré by sme mohli pri práci či štúdiu potrebovať. Dnes však už nie je najdôležitejšou schopnosťou nájsť relevantné informácie, ale dokázať si povedať - už ich mám dosť. Bežný človek živiaci sa mozgom v súčasnosti podľa agentúry IDC trávi 15 - 30 percent svojho pracovného času hľadaním informácií - a vo viac než polovici prípadov pri hľadaní na internete nie je úspešný.
Priemerný človek s firemnou elektronickou adresou takisto každý deň odošle 29 správ a prijme 81, hovorí štatistika firmy Radicati. Väčšina bežných kancelárskych zamestnancov strávi odpovedaním na e-maily aspoň hodinu denne. Podľa inej štúdie tvoria približne 60 percent všetkej prijatej pošty len reklamy, ktoré nemajú vôbec žiadnu informačnú hodnotu.
Psychológovia už dokonca navrhli pre označenie ťažkostí spôsobených takouto preťaženosťou človeka informáciami špeciálny pojem - Syndróm únavy informáciami. Medzi príznaky patria dočasná strata schopnosti analytického myslenia, nutkanie neustále vyhľadávať ďalšie informácie, podráždenosť, nespavosť a tiež zvyšujúce sa pochybnosti vo vlastné rozhodnutia.
Niektoré technológie ako e-mail nás však o čas nepripravujú len tým, že k nám doručujú množstvo balastu, ale aj samou podstatou svojho fungovania. Problémom e-mailového programu spusteného v počítači celý deň je najmä to, že vás núti neustále prerušovať všetky ostatné činnosti, keď dostanete novú správu, keďže vás na ňu hneď upozorní zvukovým signálom či ikonkou. Odborníci však varujú - jedna minúta času venovaného napísaniu krátkeho e-mailu vás v skutočnosti stojí až desať minút vašej pracovnej doby - toľko vám bude trvať, kým sa váš mozog opäť dostane do rytmu a do súvislostí, ktoré ste odbehnutím k mailu opustili.
Ak neustále bojujete s nedostatkom času, nestíhate to najdôležitejšie (alebo nemáte čas relaxovať), môžete si byť istí len jedným - bude sa to len zhoršovať. Prinášame vám preto niekoľko rád, ako s časom lepšie hospodáriť.
Mimochodom - sťažovať sa všetkým naokolo, že máte málo času a nestíhate, bolo možno pred pár rokmi dobrým spôsobom, ako demonštrovať svoju dôležitosť. Dnes tým skôr propagujete svoju neschopnosť organizovať svoje aktivity a stanovovať im priority (ak to nevravíte priamo šéfovi zároveň s požiadavkou, aby vám pridelil pomocníka). Špičkoví manažéri si vždy nájdu čas na relax a úlohy odmietajú alebo prideľujú iným nie preto, že nemajú čas, ale preto, že sa racionálne rozhodli využiť ho inak.
