Kniha Chrisa Laversa Prečo majú slony veľké uši (Nakladateľstvo Dokořán a Argo, Praha 2004) ponára čitateľa pútavým štýlom do málo známeho sveta zvierat. Rozoberá jednoduchú, ale z hľadiska zvierat zásadnú otázku: Ako a prečo sa živočíchy prispôsobujú okolitým podmienkam.
Záujem autora, britského biológa a paleontológa, priťahujú najmä dávno vyhynuté dinosaury. Zistíme, že ani o týchto populárnych vládcoch druhohôr stále nevieme príliš veľa. Boli teplokrvné, studenokrvné, alebo skôr niečo medzi tým? Sú vtáky ich pokračovateľmi?
Autor ukazuje, ako evolúcia a prežitie silnejšieho (a často šťastnejšieho) formovali organizmy. Berie nám zažitú predstavu, že práve my sme tvormi na „vrchole" evolučného plánu, a teda najlepšie prispôsobenými na prežitie. Tučniaky bez problémov prežijú v šesťdesiatstupňových mrazoch a vo vetre 300 km za hodinu, krokodíly dokázali prežiť od čias dinosaurov, a v sladkých vodách Austrálie doteraz dominujú plazy. Prečo teda na ostatných kontinentoch vládnu cicavce? Bolo by to tak aj vtedy, keby sa všetky kontinenty zasa spojili? Je skutočne obdivuhodné, ako jedno jednoduché pravidlo evolúcie dokáže vytvoriť taký rôznorodý svet.
Autor upozorňuje na krutú skutočnosť, že ľudstvu sa stále nedarí žiť v rovnováhe s prírodou a zachovávať ju v takej miere, ako by si zaslúžili aj tí, čo prídu po nás. Ak chceme zdieľať túto planétu s maximom živočíšnych druhov, mali by sme čo najviac preniknúť do zákonitostí ich života; nemusíme čerpať len zo súčasnosti, poučenie nám ponúka aj minulosť.
V poslednej kapitole sa autor zamýšľa nad súčasným stavom biosféry a jej možným vývojom. Niektoré paralely najväčšieho vymierania v dejinách Zeme so súčasným stavom sú zarážajúce.
Kniha v sebe spája poznatky viacerých vedných odborov a vďaka mnohým zaujímavým otázkam nás donúti zamyslieť sa nad zdanlivo jednoduchými problémami; napríklad nad tým, prečo ľadové medvede nenachladnú a prečo sa jašterice vyhrievajú na slnku. Známy britský paleontológ Richard Leakey napísal, že vďaka tejto knihe budeme ešte viac očarení zázrakmi prírody.
Autor: Alexander Ač(autor je študentom Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach)
