ILUSTRAČNÉ FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
ť nazerajú čisto pragmaticky, vidia za ňou možné (nielen hmotné) výhody muža či racionálne nazeranie žien na svoj zdravotný stav a z neho vyplývajúce osobné rozhodnutie.
Ale treba si dávať pozor na tých, ktorí eutanáziu prezentujú ako dar pre ženu. Ide o fatálny dar, spojený s dlhou tradíciou obetovania sa ženy.
Canettová so študentkou Janet Hollensheadovou sa zamerali na trendy v eutanázii; skúmali záznamy (z 30-ročného obdobia) Hemlock Society – organizácie, ktorá obhajuje asistovanú samovraždu či „zabitie z láskavosti“. Hemlock Society definuje eutanáziu ako „zabitie definitívne a nevyliečiteľne chorej osoby, aby sa zbavila utrpenia, pričom trpiaca osoba o tomto zámere nemusí nutne vedieť“. 85 percent záznamov spoločnosti neobsahovalo informáciu, či si obeť v podstate želala zomrieť. Vo viac ako 70 percentách prípadov eutanázie mali obete viac ako 60 rokov a iba tretina opísala svoj stav ako konečné štádium ochorenia.
„Muži si berú život (svoj aj iný) častejšie ako ženy,“ konštatuje Canettová. Zatiaľ nie je jasné, prečo sú muži náchylnejší „zabiť z láskavosti“ skôr ženy ako iných mužov. Canettová ponúka zopár hypotéz, prečo je pravdepodobnejšie, že zomrú ženy; môžu si osvojiť sociálny model, ktorý podceňuje život ženy. Namiesto toho, aby žiadali pomoc či podporu, žiadajú smrť. „Požiadavka zomrieť môže maskovať depresiu. Je nebezpečné, ak sú staršie ženy jednotne ovplyvnené legalizovaním zrýchlenia smrti. Mnohé ženy nemajú silu ani ochotu urobiť slobodné rozhodnutie, najmä keď sú choré a oslabené.
„Sloboda zomrieť je veľmi zvláštna sloboda,“, hovorí Canettová. (SciAm)
