Londýn/Heidelberg 12. januára (TASR) - Tím vedcov z Japonska, USA a Nemecka objavil pomocou zariadenia Sloan Digital Sky Survey (SDSS) najväčšiu gravitačnú šošovku vo vesmíre. Ide o kopu galaxií s hmotnosťou 200 biliónov Sĺnk, ktorá vytvára štyri obrazy ďaleko za ňou ležiaceho kvazaru.
Už Albert Einstein predpovedal vo svojej všeobecnej teórii relativity, že obrovské koncentrácie hmoty zakrivujú dráhu okolo nich prechádzajúceho svetelného lúča a pôsobia ako "gravitačné šošovky". Takáto šošovka zosilňuje, resp. znásobuje obraz objektov, ktoré sa nachádzajú za ňou. Einstein však vtedy považoval tento fenomén za nepozorovateľný.
Prvú gravitačnú šošovku sa podarilo objaviť v roku 1979. Odvtedy astronómovia zaznamenali a preskúmali ďalších 80 šošoviek, z toho 12 v rámci projektu SDSS. Typicky zohráva úlohu šošovky vzdialená galaxia alebo zoskupenie galaxií. Zdrojom svetla, ktorého dráhu takáto šošovka zakrivuje, býva ešte vzdialenejšia galaxia alebo v zriedkavých prípadoch jasný kvazar.
Nového rekordéra s označením SDSS 1004 predstavil časopis Nature. Zaujímavé na ňom je to, že štyri zobrazenia kvazarov sú od seba vzdialené dvakrát viac ako v prípade ostatnej najvzdialenejšej gravitačnej šošovky - na oblohe sú od seba zdanlivo milión svetelných rokov. To znamená, že hmotnosť SDSS 1004 musí byť obrovská. Vedci ju odhadujú na 200 biliónov Sĺnk, čo je stonásobok hmotnosti našej Galaxie.
"Naše kozmologické modely predpovedajú vysoký podiel tmavej hmoty na hmotnosti kôp galaxií a tým aj existenciu takýchto obrovských systémov gravitačných šošoviek," uviedol Hans-Walter Rix, riaditeľ Ústavu Maxa Plancka pre astronómiu v nemeckom Heidelbergu. Podľa Rixa sú však podobné extrémne prípady veľmi zriedkavé. Objav gigantickej šošovky bol preto možný len vďaka monitorovaciemu projektu SDSS, ktorý "preveril" 30.000 kvazarov.
Dodatočné pozorovania ďalekohľadom Subaru na Havaji potvrdili, že SDSS 1004 je bez pochýb gravitačná šošovka, ktorá umožní podrobnejšie skúmať tmavú hmotu a jej rozdelenie v pomere k viditeľným galaxiám.
