"To, čo my považujeme za škodcu a chceme zlikvidovať, slúži v ríši zvierat ako prirodzený ochranný faktor," povedal pre nemeckú tlačovú agentúru DPA lipský neurológ Thomas Arendt.
V príprave na zimný spánok sa u zvierat, podobne ako u pacientov s Alzheimerovou chorobou, mení jeden z proteínov podobným spôsobom, a tento proces vyraďuje z činnosti jednotlivé mozgové centrá.
"Rozdiel je v tom, že v prípade človeka pôsobia tieto zmeny zhubne a vyvolávajú vážne ochorenie," hovorí Arendt.
Skutočnosť, že u zvierat v čase zimného spánku klesá príjem a vydaj energie prakticky na minimum, chráni zvieratá pred odumieraním mozgových buniek.
Po ich prebudení sa vyradené mozgové centrá zaktivizujú v priebehu niekoľkých dní, v prípade človeka sú podobné poškodenia mozgu nezvratné. Hlavnú úlohu v tomto procese hrá osobitný druh proteínu, zabezpečujúci transport molekúl medzi jednotlivými bunkami.
Práve na tento proteín sústreďujú pozornosť bádatelia v oblasti Alzheimerovej choroby, dopĺňa vedecký pracovník Ústavu Paula Flechsiga pre výskum mozgu na univerzite v Lipsku.
Odborníci z Lipska spolupracujú najnovšie s vedcami na Aljaške, ktorí skúmajú zimný spánok medveďov.
"Medzi mozgom medveďa a človeka existuje určitá podobnosť. Pokiaľ sa naše poznatky potvrdia, bude to znamenať nový začiatok pátrania po prostriedku na liečbu Alzheimera. V súčasnosti možno priebeh ochorenia spomaliť, nemožno ho však vyliečiť, " dodávajú lipskí experti.
