No moderný človek, to nie je iba anatómia. Charakterizuje ho duševne vyspelé správanie, predstavivosť, článkovaná reč so syntaxou. „Veľký skok" našich predkov k ľudskosti symbolizujú oveľa dokonalejšie nástroje v porovnaní s predchádzajúcimi druhmi praľudí, zvyk zdobiť si telá, zárodky spirituality a - umenie.
To najlepšie až nakoniec
Všetko sa odohralo asi až v poslednej tretine či dokonca štvrtine existencie moderného človeka ako druhu, najmarkantnejšie v Európe. Možno to vyplýva z faktu, že svet je po archeologickej stránke preskúmaný stále veľmi nerovnomerne. Faktom však je, že najstaršie známe súbory nálezov, ktoré v súhrne dokladajú spomenutý „veľký skok", sa našli na území nášho kontinentu.
Osobitne to platí o prvých naozaj umeleckých prejavoch. Sú to jednak nádherné a dodnes pôsobivé nástenné maľby najmä v španielskej jaskyni Altamira a francúzskych Chauvet a Lascaux, jednak figúrky z kostí a hliny. Do druhej skupiny nálezov teraz pribudli tri pozoruhodné sošky z mamutoviny, objavené v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Würtembersko. V najnovšom čísle časopisu Nature ich opísal Nicholas Conard z Univerzity v Tübingene.
Mágia zvierat
Iba niekoľkocentimetrové artefakty sú výsledkom vykopávok v jaskyni Hohle Fels, ležiacej v údolí Ach blízko mesta Schelklingen, 20 km juhozápadne od Ulmu. Tamojšie vykopávky priniesli najmä artefakty z kultúrnych vrstiev gravettiénu a magdaleniénu, súvisiacich už s Homo sapiens, ale mladších ako 30 000 rokov.
V roku 1999 tam vedci napokon narazili na ešte hlbšiu kultúrnu vrstvu, aurignacién, vôbec prvú, ktorá je stotožňovaná s moderným človekom. Okrem nástrojov z kameňa, kostí a parohoviny sa vtedy našla hlava zvieraťa vyrezaná z mamutieho kla, zrejme spodobňujúca koňa. Sošku sčasti pokrýva pravidelné krížové šrafovanie, ako aj paralelné línie, znaky zvieraťa zvýrazňujú hlboké zárezy.
V roku 2001 sa zasa našli tri zlomky mamutoviny, ktoré dokopy tvoria figúrku letiaceho alebo potápajúceho sa vodného vtáka; je to vôbec najstaršie známe zobrazenie vtáka. Môže to byť potápka, kormorán, ale najskôr divá hus či kačica. Aj na jej povrchu početné vrypy zvýrazňujú znaky vtáčieho tela.
Napokon to bola v roku 2002 figúrka kombinujúca znaky mačkovitej šelmy a človeka. Pripomína skorší nález oveľa väčšej, nazvanej Löwenmensch (leví človek), v neďalekej jaskyni Hohlenstein-Stadel. Minimálne táto tretia figúrka silne poukazuje na šamanské praktiky, magické zapájanie zvierat obdivovaných praľuďmi do ich predstáv o realite.
;)
Do hlbín času
Aj keď sa figúrky zatiaľ nepodarilo datovať presne, určite sú staršie ako 30 000 rokov, možno až 36 000 rokov. Zapadajú do širšieho súboru podobných nálezov z iných jaskýň v tejto oblasti pohoria Švábska Jura. Celý súbor zrejme predstavuje najstaršie známe ukážky figurálneho umenia. Horný Dunaj dnes vnímame ako praveké kultúrne centrum, odkiaľ sa príslušné prejavy šírili do ostatnej Európy.
Nevedno, či na horný Dunaj ľudia už prišli kultúrne vyspelí, alebo či sa práve tam odohrala akási kultúrna revolúcia. Ak platilo to druhé, vedci uvažujú o kontaktoch Homo sapiens s pôvodnými Európanmi, neandertálcami, o vplyve striedania studených a teplejších fáz aktuálnej doby ľadovej, ale predovšetkým o ich vyspelejšom komunikačnom a sociálnom živote.
Ľudských pozostatkov sa pri artefaktoch našlo málo - Homo sapiens vždy pri vyspelých aurignaciénskych, neandertálci pri primitívnejších.
Moderní ľudia možno prišli do Švábska v čase, keď už ho neandertálci neobývali, prípadne mohli kultúrne zaostalejších neandertálcov vytlačiť alebo vyhubiť. Do južnej a juhozápadnej Európy vtedy migrovali aj po brehoch Stredozemného mora a s neandertálcami sa stretli takmer určite. Podľa všetkého však presnosť rádioizotopového datovania v kritickom období pred 50 000 až 30 000 rokmi znižujú klimatické výkyvy a zmeny zemského magnetického poľa. Časové prekrývanie neandertálcov a našich predchodcov v Európe asi trvalo oveľa kratšie, ako sa bežne predpokladá.
Praveké figurálne umenie
V celej Európe sa našlo pomerne veľa pamiatok. Všetky sú úzko spojené buď s kultom ženy - matky, udržiavateľky rodu, alebo s loveckou mágiou. Zväčša majú podobu drobných plastík a sošiek z mamutoviny, kameňa, kostí a hliny. Mamutovina ľuďom slúžila ako umelecký materiál v celej Eurázii.
Medzi nálezmi prevládajú dva typy artefaktov. Jednak sú to schematické sošky žien s predimenzovanými znakmi materstva, tzv. venuše (napr. z Lausselu, Willendorfu, Mentonu, Lespugue), dokazujúce vedúcu úlohu žien v matriarcháte. Ďalej ide o malé sošky zvierat (medveďa, mamuta, koňa, soba, kozorožca), ktoré dávni umelci zachytili nezvyčajne živo. Sošky alebo hlavy mužov sú vzácne.
Našli sa aj rytiny do kostí, predovšetkým tzv. veliteľské palice, na ktorých nachádzame realistické zobrazenie zvierat, ale napríklad aj abstraktnú figúru ženy z elíps a trojuholníkov. Na vrchnej časti týchto palíc sa veľakrát nachádzali drobné zoomorfné plastiky alebo sošky najčastejšie ženských hláv.
V strednej a východnej Európe sa používala na výrobu plastík a sošiek najmä mamutovina a kameň, v západnej Európe parohovina. Pozoruhodné je, že už najstaršie ukážky figurálneho umenia pôsobia aj dnes veľmi vyspelo. Mnohé patria k najkrajšiemu, čo ľudstvo kedy vytvorilo.
Paleolitické náleziská v našej bývalej vlasti
Nálezísk bohatých na paleolitické pamiatky, nielen figurálne, je zvlášť veľa v západnej časti našej bývalej spoločnej vlasti. Na Morave sú najznámejšie Předmostí u Přerova, Pekárna pri Brne a predovšetkým Dolní Věstonice pri Mikulove, kde sa zachovala celá galéria pravekých sošiek. Okrem známej Věstonickej venuše je to rad zvierat, skvelo stvárnená ženská hlavička a hudobný nástroj, píšťalka, v Čechách Koněpruské jaskyne. Morava je nepochybne celosvetovo jednou z klenotníc figuratívneho umenia praveku.
Slovensko vyniká venušou z mamutoviny, ktorá sa našla pred druhou svetovou vojnou v Moravanoch nad Váhom - Podkoniciach. Táto neveľká figúrka z mamutieho kla je najstaršou známou figurálnou pamiatkou u nás. Počas druhej svetovej vojny sa na blízkej lokalite Lopaty našla ďalšia, väčšia, avšak primitívnejšie spodobnená venuša. Spoločne dokladajú estetické cítenie prvých moderných ľudí na našom území.
Autor: ZDENĚK URBAN, LENKA URBANOVÁ(L. Urbanová študuje kulturológiu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre)
