SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Výtrusy húb rozprávajú príbeh vymierania druhov na Madagaskare

New York 17. decembra (TASR) - Sotva človek vkročí na nedotknutú zem, pokúša sa ju zmeniť k obrazu svojmu. Výnimkou nebol ani ostrov Madagaskar, ktorý ...

New York 17. decembra (TASR) - Sotva človek vkročí na nedotknutú zem, pokúša sa ju zmeniť k obrazu svojmu. Výnimkou nebol ani ostrov Madagaskar, ktorý ľudia osídlili pred asi 2000 rokmi.

Madagaskar je symbolom exotickej fauny a flóry. Vďaka izolovanej polohe vyvinuli sa na štvrtom najväčšom ostrove sveta živočíšne druhy, ktoré sa vyskytujú iba tu. Súčasné druhy sú však čo sa týka počtu, iba zlomkom niekdajšej rozmanitosti.

Paleontológovia majú zdokumentované fosílie veľkých poloopíc, známych pod menami Archaeolemur, Hadropithecus či Palaeopropithecus. Niektoré z nich, napríklad Megaladapis, pravdepodobne dosahovali výšku dospelého človeka.

Skryť Vypnúť reklamu

Na ostrove žil kedysi aj najväčší známy vták na svete, madagaskarský pštros Aepyornis, ktorý bol vysoký tri metre a jeho vajcia mali objem deväť litrov. Nič z tejto fauny sa do dnešných čias nezachovalo.

Za vyhubenie týchto obrov je pravdepodobne zodpovedný jediný živočíšny druh, ktorý sa dostal na Madagaskar pomerne neskoro: Homo sapiens. Kedy človek tento ostrov osídlil sa presne nevie, ale nemôže to byť viac ako 2000 rokov dozadu. Analýza jazykov ukázala, že prví Madagaskarčania prišli na ostrov z indonézskeho súostrovia, najmä z Bornea.

Dopad tohto osídľovania podrobnejšie rozobrali David Burney, Guy Robinson a Lida Pigott Burneyová z Fordham University v New Yorku, uviedol časopis Proceedings of the National Academy of Sciences. Pomohli si výtrusmi mikroskopicky malej huby Sporormiella, ktorá sa vyskytuje v truse veľkých zvierat.

Skryť Vypnúť reklamu

Spočiatku našli dostatok vzoriek, ktoré mali podľa rádiokarbónovej datovacej metódy viac ako 2000 rokov. No okolo roku 200 n.l. nastal zlom a počet vzoriek obsahujúcich spóry sa prudko znížil.

Asi okolo roku 900 n.l. počet výtrusov opäť postupne narastal, čo pravdepodobne súviselo s rozbiehajúcim sa chovom dobytka. Súbežne s úbytkom výtrusov nastal nárast výskytu mikroskopicky jemných častíc dreveného uhlia - nesporný dôkaz osídľovania ostrova človekom.

Úbytok výtrusov medzi rokmi 200-900 n. l. svedčí o drastickom vymieraní fauny na Madagaskare v priebehu niekoľkých storočí. V tomto čase sa podnebie ostrova stalo suchším, čo zvieratám ešte viac priťažilo.

K vyhubeniu väčšiny druhov však najviac prispel podľa vedcov človek. Veľké a pomalé zvieratá, ktoré človeka nikdy predtým nevideli, boli pre prvých osadníkov ľahkou korisťou.

Skryť Vypnúť reklamu

Po vykynožení bylinožravcov začala rásť na Madagaskare bujnejšia vegetácia. V dôsledku toho pribudli požiare, ktoré zničili ďalšie biotopy. Niektoré živočíchy sa uchýlili do vlhkých lesov vo vnútri ostrova, kde prežili niekoľko storočí.

Aj súčasná druhová pestrosť Madagaskaru je jedinečná, ale napriek tomu tu už nežijú žiadne veľké zvieratá.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ako prvý dostal vakcínu proti covidu profesor Krčméry.
Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.

Podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina)
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kotlebovci sa bijú o peniaze

Milióny od štátu už zamávali aj inou čeliadkou.

Peter Tkačenko

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto.
Podcast Zoom

Zoom: Ukázali, aké dlhodobé problémy spôsobí Covid-19

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 718
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 170
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 521
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 102
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 952
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 277
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 473
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 566
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 279
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 991