New York 17. decembra (TASR) - Sotva človek vkročí na nedotknutú zem, pokúša sa ju zmeniť k obrazu svojmu. Výnimkou nebol ani ostrov Madagaskar, ktorý ľudia osídlili pred asi 2000 rokmi.
Madagaskar je symbolom exotickej fauny a flóry. Vďaka izolovanej polohe vyvinuli sa na štvrtom najväčšom ostrove sveta živočíšne druhy, ktoré sa vyskytujú iba tu. Súčasné druhy sú však čo sa týka počtu, iba zlomkom niekdajšej rozmanitosti.
Paleontológovia majú zdokumentované fosílie veľkých poloopíc, známych pod menami Archaeolemur, Hadropithecus či Palaeopropithecus. Niektoré z nich, napríklad Megaladapis, pravdepodobne dosahovali výšku dospelého človeka.
Na ostrove žil kedysi aj najväčší známy vták na svete, madagaskarský pštros Aepyornis, ktorý bol vysoký tri metre a jeho vajcia mali objem deväť litrov. Nič z tejto fauny sa do dnešných čias nezachovalo.
Za vyhubenie týchto obrov je pravdepodobne zodpovedný jediný živočíšny druh, ktorý sa dostal na Madagaskar pomerne neskoro: Homo sapiens. Kedy človek tento ostrov osídlil sa presne nevie, ale nemôže to byť viac ako 2000 rokov dozadu. Analýza jazykov ukázala, že prví Madagaskarčania prišli na ostrov z indonézskeho súostrovia, najmä z Bornea.
Dopad tohto osídľovania podrobnejšie rozobrali David Burney, Guy Robinson a Lida Pigott Burneyová z Fordham University v New Yorku, uviedol časopis Proceedings of the National Academy of Sciences. Pomohli si výtrusmi mikroskopicky malej huby Sporormiella, ktorá sa vyskytuje v truse veľkých zvierat.
Spočiatku našli dostatok vzoriek, ktoré mali podľa rádiokarbónovej datovacej metódy viac ako 2000 rokov. No okolo roku 200 n.l. nastal zlom a počet vzoriek obsahujúcich spóry sa prudko znížil.
Asi okolo roku 900 n.l. počet výtrusov opäť postupne narastal, čo pravdepodobne súviselo s rozbiehajúcim sa chovom dobytka. Súbežne s úbytkom výtrusov nastal nárast výskytu mikroskopicky jemných častíc dreveného uhlia - nesporný dôkaz osídľovania ostrova človekom.
Úbytok výtrusov medzi rokmi 200-900 n. l. svedčí o drastickom vymieraní fauny na Madagaskare v priebehu niekoľkých storočí. V tomto čase sa podnebie ostrova stalo suchším, čo zvieratám ešte viac priťažilo.
K vyhubeniu väčšiny druhov však najviac prispel podľa vedcov človek. Veľké a pomalé zvieratá, ktoré človeka nikdy predtým nevideli, boli pre prvých osadníkov ľahkou korisťou.
Po vykynožení bylinožravcov začala rásť na Madagaskare bujnejšia vegetácia. V dôsledku toho pribudli požiare, ktoré zničili ďalšie biotopy. Niektoré živočíchy sa uchýlili do vlhkých lesov vo vnútri ostrova, kde prežili niekoľko storočí.
Aj súčasná druhová pestrosť Madagaskaru je jedinečná, ale napriek tomu tu už nežijú žiadne veľké zvieratá.
