Klasický prípad prenosu dát - prístup na internet a k e-mailovej schránke z notebooku, alebo PDA počítača je síce osvedčenou aplikáciou, ale nedokáže genero- vať telekomunikačnú prevádzku (a preto ani zisk ) v dostatočne masovom merítku.
Aj toto pravidlo má síce výnimky - existujú operátori, ktorí prostredníctvom mobilných sietí poskytujú fixné pripojenie terminálov pre hlasovú aj dátovú komunikáciu a úspešne konkurujú tradičným telekomunikačným operátorom. Inou cestou sa vydali GSM operátori, ktorí ponúkajú zákazníkom prenos prostredníctvom GPRS (General Packet Radio Service) za paušál. Dokážu tak vďaka cenovej politike v určitom prechodnom období osloviť pomerne veľkú skupinu zákazníkov, ako ukazuje príklad českých operátorov Eurotel a T-Mobil.
Toto všetko sú však aktivity prevzaté od možností pevného pripojenia a nie sú ideálnym produktom pre mobilné telefóny.
Sú siete 3.generácie hudbou budúcnosti?
Odpoveď znie: nie, už sa stali skutočnosťou a mali by priniesť razantný nástup mobilnej dátovej komunikácie. Tie európske sú, alebo budú zväčša založené na technológii WCDMA (Wide-band Code Multiple Access) známejšie skôr pod označením UMTS (Universal Mobile Telecommunication System), v kraji- nách Ameriky, Ázie (ale aj v niektorých európskych a iných štátoch) sa zas presadzujú siete CDMA 2000 1X a CDMA 2000 1X EV-DO. Keď Európa na základe mediálnych bublín pripravila mnohých mobilných operátorov v dražbách licencií na UMTS o miliardy EUR (napr. nemeckí operátori za licencie na UMTS zaplatili spolu astronomických 51 miliárd EUR), paradoxne tak víťazov dostala do konkurenčne nevýhodného postavenia. Tí, ktorí licencie na UMTS nezískali, dnes môžu pri podstatne nižších investičných nárokoch naskočiť do rozbiehajúceho sa vlaku EDGE (Enhanced Data Rates For GSM/Global Evolution) technológií, ktoré sú nadstavbou existujúcej infraštruktúry GSM a prenosovými rýchlosťami dnes max. do 170 kbit/s, teoreticky až 472 kbit/s patria tiež do kategórie 3G. Podobné rýchlosti sú dostupné v sieťach CDMA 2000 1X (153 kbit/s). Zaujímavé pritom je, že štandard CDMA 2000 1X sa pomerne úspešne šíri v bývalých sovietskych republikách, ale aj v Rumunsku, pričom tamojší operátori využili na výstavbu týchto sietí 3G infraštruktúru analógových NMT sietí v pásme 450 MHz. Podobnú sieť doteraz prevádzkuje aj EuroTel Bratislava, ale náznaky o jej premene na CDMA2000 zatiaľ chýbajú (na rozdiel od českého Eurotelu, ktorý údajne o podobnej možnosti uvažuje, hoci je aj držiteľom UMTS licencie). Zaujímavým benefitom pri prebudovaní zastaralých sietí NMT 450 MHz na moderné siete CDMA2000 je okrem zhodnotenia existujúcich vysielačov aj neporovnateľné pokrytie oproti iným digitálnym štandardom.
Kým siete CDMA 2000 budujú mobilní operátori postupne a cieľavedome už istý čas a súčas- ných 67 operátorov disponovalo v polovici roku 2003 viac ako 54 miliónmi účastníkov, EDGE prišlo takmer ako blesk z jasného neba, veď prvé siete s komerčnou prevádzkou boli spustené len v roku 2003. Paradoxom pritom je, že nadstavba pôvodom európskeho GSM má podstatne silnejšiu pozíciu v USA a Kanade, než v Európe. Podľa analytikov sa rok 2004 stane rokom EDGE a nasvedčujú tomu aj zámery popredných výrobcov telefónov, ktorí na budúci rok pripravujú celý rad duálnych modelov pre siete EDGE/GPRS. V novembri 2003 dosiahol celosvetový počet mobilných operátorov pripravujúcich sa na prevádzkovanie, alebo prevádzkujúcich siete EDGE číslo 60.
Trochu silnejší kaliber predstavujú technológie sietí CDMA2000 1XEV-DO a 1XEV-DV, ktoré ponúkajú teoretické rýchlosti až 2,4 resp. 3,1 Mbit/s, pri mobilnom telefóne v pohybe sa však reálne dosahujú hodnoty v rozsahu 300 až 600 kbit/s. UMTS za rovnakých okolností ponúka 384 kbit/s, resp. 2Mbit/s pri fixnom pripojení (v budúcnosti).
Vidíme, že rýchlosti dátovej komunikácie v 3. generácii mobilných sietí spĺňajú kritériá širokopásmového prístupu a sú porovnateľné s rýchlosťami ADSL v pevných sieťach. Prenosová rýchlosť je však len základom, na ktorom je potrebné ďalej budovať aplikácie.
Mobilita, personifikácia, pohotový zdroj zábavy, informácií a organizácie času sú pravými atribútmi mobilných telefónov v súčasnosti. Masívny nástup multimediálnych správ (MMS) od roku 2002, spolu s integráciou digitálnych fotoaparátov, čoraz lepších farebných displejov a ďalších prvkov do GSM telefónov strednej triedy je príčinou rozšírenia služieb pôvodne očakávaných až v sieťach 3G už dnes - v sieťach GSM/GPRS, označovaných ako 2,5 -tá generácia. Z pohľadu zákazníkov aj istej časti operátorov ide o pozitívum, verejnosť si môže zvyknúť na multimediálnu komunikáciu a tvorcovia aplikácií aj operátori môžu v takejto „testovacej prevádzke" vyhodnotiť užívateľské preferencie ešte pred zavedením UMTS. Zlou správou je táto situácia pre tých operátorov 3G, ktorí v dôsledku prísnych licenčných podmienok boli nútení prevádzku sietí 3. generácie začať už skôr. Porovnateľné služby sietí GSM/GPRS berú klientom mobilných sietí na nasýtených európskych (ale aj iných) trhoch motiváciu k migrácii do sietí 3G.
Ak k tomu pridáme počiatočné problémy so slabou výdržou batérií, veľkou hmotnosťou telefónov pre tieto siete a nedostatočné pokrytie územia signálom, nemožno sa ani čudovať neuspokojivým výsledkom, ktoré 3G operátori v roku 2003 dosiahli.
Napríklad súčasný priekopník sietí UMTS v Európe Hutchison 3G, operujúci pod značkou „3" v niekoľkých krajinách dosiahne ku koncu r. 2003 v Taliansku 400 000 a vo Veľkej Británii len 250 000 zákazníkov, čo je podstatne menej oproti pôvodným plánom a v porovnaní s miestnymi GSM operátormi ide (zatiaľ) o mobilného trpaslíka.
Sú teda siete 3G odsúdené na neúspech? Myslíme si, že nie. Ich úspech stojí na viacerých pilieroch a všetky budú skôr, či neskôr úspešne konkurovať možnostiam sietí GSM.
Rozhodnú služby
Video je to, čím sa budú telefóny 3G odlišovať od dnešných multimediálnych telefónov GSM najmarkantnejšie. A rozhodne nepôjde len o zasielanie krátkych videoklipov mizernej kvality prostredníctvom MMS. Interaktívna videokomunikácia pomocou mobilného telefónu je jednou z aplikácií, ktorú sa zatiaľ GSM nepodarilo od 3G sietí „ukradnúť". Dôvod je prozaický - GPRS je príliš pomalé a nezabezpečuje potrebnú kvalitu služby QoS. Dĺžka oneskorenia je totiž pri komunikácii v reálnom čase (a to aj v prípade hlasu) kritická a GPRS ju nezaručuje.
Siete 3G síce videotelefóniu umožňujú, problémom však zostávajú medzinárodné hovory, kde je služba skôr v štádiu testovania. Len nedávno ohlásili začatie medzinárodnej videotelefónnej prevádzky operátori Hutchison (3 UK) a NTT DoCoMo (sieť FOMA) medzi Japonskom a Veľkou Britániou.
Videostreaming, ktorý už poznáme z ponuky GSM operátorov nájdeme aj v sieťach nasledujúcej generácie, vďaka vyšším rýchlostiam však bude k dispozícii v lepšej kvalite (vyššie rozlíšenie a vyššia obrazová frekvencia).
Čo bude úplne nové a dnes je (vo vyspelých krajinách) dostupné len v pevných sieťach pri vysokorýchlostnom DSL pripojení je video, alebo televízia na vyžiadanie (VoD, TVoD).
Nejedná sa tu o zabudovaný tuner na príjem terestriálneho vysielania, ktorý už v mobilných telefónoch nájdeme tu a tam aj dnes (na našom trhu sa stretávame zatiaľ len so zabudovaným VKV rádioprijímačom), ide skôr o bezdrôtovú alternatívu televízie po kábli.
Žeby mobilní operátori boli schopní konkurovať káblovým televíziám? Uvidíme. Nakoniec, prečo nie, ak takáto konkurencia dnes bežne vzniká medzi káblovými operátormi (ktorí okrem televízie ponúkajú prístup na internet) a telekomunikačnými operátormi so sieťami xDSL (pôvodne určenými na prístup na internet, dnes umožňujú prenos videa v kvalite DVD). Odborníci však varujú, že rýchlemu rozšíreniu videoaplikácií v mobilných telefónoch môže zabrániť opakovanie situácie z oblasti stolných počítačov , kde existujú mnohé, navzájom nekompatibilné štandardy na kódovanie a kompresiu videa.
Mobilné telefóny 3G by mali používať MPEG4 a H.263, ktorý odporúča organizácia 3GPP (The 3rd Generation Partnership Project). Microsoft naproti tomu presadzuje do mobilných telefónov svoj vlastný štandard MS mobile media player.
Ďalším kamienkom v mozaike aplikácií pre siete 3G budú lokalizačné služby, ktoré sa stanú automatickou súčasťou mobilných telefónov. Budú mať nielen podobu digitálnej mapy s určením momentálnej polohy, ale počíta sa s podstatne širším využitím - od prepojenia s jednotkami rýchleho zásahu pri ohrození zdravia, či bezpečnosti až po komerčné účely pri vyhľadávaní reštaurácií a iných lokalít. Lokalizačné služby sú popri multimédiách tiež oblasťou, do ktorej sa vydávajú aj operátori 2G.
Diaľková diagnostika zdravotného stavu, alebo telemedicína je zatiaľ hudbou budúcnosti, aj keď sa s jej využitím počíta v mobilných sieťach 3. a 4. generácie. Potrebné prenosové rýchlosti sú už v pevných sieťach k dispozícii dlhší čas, napriek tomu sa riešenia vo väčšej miere nepresadili. Dôvodov je pravdepodobne niekoľko, tým podstatným je však zrejme zložitosť a etické dopady problematiky. V prípade ochrany zdravia a diagnostiky nemožno (ešte dúfam dlho) úlohu zautomatizovať a bez asistencie lekára zúžiť na obchodnú záležitosť telekomunikačného operátora.
Nosnou oblasťou v sieťach 3G budú okrem rôznych videoaplikácií zrejme služby prístupu na internet a elektronickej pošty. Tie poznáme už dnes, ale v mobilných sieťach sú len karikatúrou štandardu dostupného na stolných počítačoch s vysokorýchlostným prístupom na internet. V 3G sieťach sa to zmení a je dosť možné, že fenomén mobilného e-mailu s prílohami bude mať za následok pokles popularity SMS.
Zrkadlom odrážajúcim budúcnosť vyspelých telekomunikačných služieb je Japonsko. V plnej miere to platí aj pre mobilné siete 3G. Operátori NTT DoCoMo so sieťou FOMA na báze WCDMA a KDDI so sieťou na báze CDMA2000 získali už milióny klientov, napriek širokej popularite a dostupnosti multimediálnych služieb v tamojších sieťach 2,5-tej generácie.
Myslím si preto, že napriek istému váhaniu a počiatočným problémom budú siete 3G, vrátane UMTS v Európe úspešné a stanú sa obohatením komunikácie.
Procházka Juraj
