Ako ďalej vyplýva z prieskumu, internet využíva 35 percent slovenských mužov, no len 27 percent žien. Podľa očakávania najviac surfujú mladí vo veku 15-19 rokov, keď až 69 percent „násťročných" použilo v priebehu uplynulých 30 dní internet. Priamo úmerne s vekom klesá aj používanie internetu.
Podľa regiónov je najviac surfujúcich v Trenčianskom kraji (37 %) a v Bratislavskom 34 % a najmenej, iba 19 % v Nitrianskom kraji. Z hľadiska vzdelanostnej štruktúry internet využívajú najmä vysokoškolsky vzdelaní ľudia, keď až 60 % z nich ho použilo za posledný mesiac. Internet ďalej používa tretina ľudí so stredoškolským vzdelaním, 28 % so základným vzdelaním (vrátane študentov stredných škôl) a najhoršie sú na tom vyučení bez maturity, kde iba 18 % z nich použilo aspoň raz v priebehu mesiaca internet.
Podľa veľkosti bydliska najviac ľudí využíva internet v sídlach od 20- do 100-tisíc obyvateľov (42 %) a od 5- do 20-tisíc (36 %). Až tretí v poradí skončili občania z najväčších miest nad 100 000 (32 %) a na chvoste podľa očakávania skončili najmenšie sídla.
Rast e-governmentu sa spomaľuje
Prieskum sa zameral aj na otázku využívania internetu na komunikáciu občanov so štátnou správou. Z výsledkov vyplýva, že za posledných 12 mesiacov každý piaty Slovák elektronicky komunikoval s niektorým z úradov. Najčastejším dôvodom bolo zisťovanie informácií z web stránok (12 %), získanie tlačív (7 %) či platba za služby. Podrobné vyhodnotenie z hľadiska sídla, regiónu a vzdelania prakticky kopíruje výsledky celkovej využívanosti internetu.
Väčšie rozdiely badať pri analýze prieskumu z pohľadu veku respondentov, kde logicky najmladšia časť opýtaných využíva internet na komunikáciu s úradmi iba v minimálnej miere, pričom viac ju využívajú ľudia vo veku od 20 do 44 rokov. Celkovo možno povedať, že oproti roku 2002 na Slovensku vzrástlo využívanie internetu pre styk s orgánmi štátnej správy o 6 % na terajších 20 %. Až 60 % populácie Slovenska však považuje poskytovanie osobných údajov cez internet úradom štátnej správy za nebezpečné. V celosvetovom meradle sa však podľa TNS začalo tempo rastu využívania služieb e-governmentu spomaľovať. Za posledný rok síce stúplo z 28 % na 31 %, čo však predstavuje pokles oproti 15-percentnému ročnému rastu do novembra 2002. Výskum v 32 krajinách sveta ukazuje, že najväčšia miera využívania služieb orgánov štátnej správy prostredníctvom internetu je aj naďalej v škandinávskych krajinách - v Dánsku a Nórsku sa na stránky štátnej správy pripája až 63 % ľudí. V USA je na úrovni 44 %, Nemecku 26 %, Singapure 53 %. Najnižšiu úroveň spomedzi 32 sledovaných krajín majú v Maďarsku, Poľsku (obe 6 %) a Bulharsku (1 %). (tasr, sita)
Internet bude v každej škole až o dva roky
Počítačové vybavenie a prístup na internet by mala mať v januári tretina základných a stredných škôl. Tento rok bolo totiž na internet v rámci projektu Infovek pripojených 370 nových škôl, čím sa ich počet zvýšil na 1215. Na konci budúceho roka bude na internete polovica škôl a do konca roku 2005 podľa plánu všetky, povedal na tlačovej besede minister školstva Martin Fronc.
Slovenská vláda pritom ešte v máji 2001 prijala plán eEurope+, v ktorom sa zaviazala „vybaviť všetky školy vyhovujúcim prístupom na internet" do konca prvého polroka 2003. Splnenie záväzku, ktorý prijali všetky kandidátske krajiny, sa teda oneskorí najmenej o dva a pol roka.
Na realizáciu projektu Infovek bolo v tomto roku vyčlenených zhruba 320 miliónov korún. Z toho osem miliónov sa použilo na vyškolenie tisícky učiteľov, poznamenal štátny tajomník ministerstva školstva László Szigeti. Kvalifikovanosť učiteľov informatiky je podľa neho na väčšine stredných škôl dobrá, horšie sú na tom základné školy. Na jeden školský počítač dnes pripadá asi 50 školákov. V budúcom roku návrh štátneho rozpočtu počíta s doteraz najvyššou sumou - 392 miliónov korún. Pripojených na internet by tak podľa Romana Baranoviča z Infoveku malo byť ďalších 500 škôl. (tasr, tb)
