Systematické hľadanie ďalších pozostatkov v horskom a takmer nedostupnom teréne južného Nemecka žalo nakoniec druhýkrát úspech 27. mája. Dvaja mladí muži z Oberbayernu už niekoľko týždňov predtým v teréne prečesávali dopadovú elipsu plochy asi jedného štvorcového kilometra v oblasti Hohenschwangau. Nový vesmírny kus (1,63 kg) objavili asi 1500 metrov východne od predpovedaného miesta dopadu väčšieho hlavného telesa. Meteorit pravdepodobne dopadol na zemský povrch veľkou rýchlosťou, asi 250 km za hodinu, dopad však stlmilo mäkšie, akoby slamené podložie, čím sa v ňom vytvorilo malé hniezdo, hlboké asi päť centimetrov. Pomocou prenosných satelitných GPS-prístrojov stanovili presné zemepisné i výškové súradnice. Aby nepoškodili meteorit i okolie dopadu, toto miesto potom podkopali a na fúriku previezli o niekoľko kilometrov do bezpečia.
Keďže meteorit Neuschwanstein číslo 2 ležal viac ako rok vo vlhkom hornatom a v zime zasneženom prostredí, na jeho povrchu boli badateľné zoxidované plochy, čo prezrádzalo obsah železitých zlúčenín. Už jeho prvé odborné vyšetrenia na Heidelberskom inštitúte Maxa Plancka pre jadrovú fyziku dokázali, že oba meteoritické kúsky (teda aj prvý meteorit zo 14. júla 2002) sú v príbuzenskom vzťahu a pochádzajú z preletu jasného meteoru (bolidu) z apríla minulého roka.
Na rakúskej strane našli 29. júna 2003 aj tretí, robustnejší (2,85 kg), trocha pretiahnutejší a na povrchu tiež zoxidovaný fragment. Návštevníci každoročnej predajnej výstavy Mineralientage v Mníchove (1. a 2. novembra 2003) mohli obdivovať oba originály týchto posledných meteoritov z oblasti zámku Neuschwanstein, ale aj celé dopadové miesto (hniezdo) druhého meteoritu.
Podľa výpočtov odborníkov mohlo rýchly prelet zemskou atmosférou prežiť niekoľko kúskov medziplanetárneho telesa celkovej hmotnosti asi 20 kilogramov, z ktorých najväčší by mohol mať 7-10 kg. Spolupracujúci vedci a planetológovia nemeckej organizácie pre letectvo a kozmonautiku (DLR) sú presvedčení aj o možnom objave hlavnej masy meteoritu.
Autor: MILAN HELD
