Títo dvaja potkaní bratia sa líšia postojom k novému. Neofóbny (vľavo) vykazuje známky predčasného starnutia, kým neofilný (vpravo) je stále zdravý a čulý. FOTO - PNAS
Opatrnosť k neznámemu je namieste. Ak prerastie do chorobného strachu pred všetkým novým, čiže neofóbie, výsledkom je častý stres, sprevádzaný nadmerným vylučovaním hormónov. Takéto sústavné preťažovanie organizmu musí mať trvalé dôsledky. Pri ľuďoch neofóbiu možno rozpoznať zhruba od 14 mesiacov veku.
Dve americké bádateľky teraz preukázali na laboratórnych potkanoch, že neofóbia skracuje život. Napísali o tom v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.
Sonia Cavigelliová a Martha McClintocková z University of Chicago najskôr populáciu pokusných potkanov (Rattus norvegicus) rozdelili na neofóbne a neofilné (čiže obľubujúce novosť). Vyšli zo správania mladých samcov po umiestnení do „prieskumnej arény", ktorú zvieratá predtým nepoznali. U neofóbnych, ktoré sa pohybovali málo a zaujímali ustrašený postoj, zistili zvýšené vylučovanie hormónov ako adrenalín. Neofilné samce aktívne skúmali okolie. Podľa toho bádateľky v druhej časti pokusov vedeli určiť neofóbnych jedincov už medzi novonarodenými mláďatami.
Neofóbne samce napokon uhynuli oveľa skôr ako nebojácnejšie. Prejavilo sa to aj v dvojiciach bratov. „Strachopudi" aj nebojácni síce zomierali z rovnakých príčin (najmä na tumory), no pri tých prvých bolo riziko uhynutia v každom okamihu života o 60 percent vyššie ako pri druhých.
Tento výskum prvý raz jasne spája emocionálny/neuroendokrinný znak (vylučovanie hormónov na základe vnímania vonkajších podnetov cez nervovú sústavu), odhaliteľný už v skorom veku, so skrátením života. Toto skrátenie zatiaľ nemožno jednoznačne vysvetliť. Cavigelliová s McClintockovou však zdôrazňujú, že ich výskum jasne preukázal súvislosť štýlu správania s celkovou dĺžkou života.
