Lekárska veda až doteraz strávila priveľa času hľadaním vonkajších rizikových faktorov, ktoré ohrozujú zdravie. Zatiaľ sa príliš nevenovala odhaľovaniu ochranných a regeneračných mechanizmov ľudského tela. To je názor vedcov z Lekárskeho centra na Duke University v Durhame (Severná Karolína), ktorí podľa internetového žurnálu Betterhumans prišli s novou teóriou starnutia.
Žijú nezdravo, ale dlho
Americkí vedcia tvrdia, že dlhovekosť je priamo závislá od schopnosti tela produkovať bunky, ktoré vedia opraviť najrôznejšie poškodenia. Ak telo túto schopnosť stráca, podkopáva to zdravie človeka a skracuje jeho život. Vysoká schopnosť organizmu produkovať tieto bunky môže naopak vysvetliť na prvý pohľad záhadnú skutočnosť: Prečo niektorí ľudia, ktorých životný štýl nemožno považovať za zdravý (sú napríklad tuhými fajčiarmi alebo sa dlhodobo zle stravujú a málo sa pohybujú), nemajú ani vo vyššom veku vážnejšie zdravotné problémy.
Kľúč k zdraviu
Podľa Pascala Goldschmidta z Duke University je kľúčom k zdraviu aj v pokročilom veku práve schopnosť kostnej drene produkovať kmeňové bunky, ktoré dokážu opravovať poškodený organizmus. Chorobný proces sa začne až vtedy, keď sa tento mechanizmus vyčerpá alebo preťaží.
Túto teóriu potvrdzuje predchádzajúci výskum fungovania kostnej drene, ktorý robil Goldschmidtov tím na myšiach. Kostná dreň (u človeka váži približne 2,5 kg) produkuje špecializované progenitorové bunky, čo sú najmenej zrelé krvotvorné bunky, z ktorých môžu vzniknúť všetky druhy krviniek. Ak kostná dreň túto schopnosť stratí, začínajú sa v tepnách hromadiť tukové usadeniny, ktoré znižujú ich elastickosť. Vzniká artérioskleróza (kôrnatenie tepien), ktorej často „vďačíme" za infarkt či mŕtvicu.
Podľa amerických vedcov tieto výskumy umožňujú dúfať v úspešnú prevenciu alebo dokonca liečbu artériosklerózy doteraz netradičnou metódou - injekciou kmeňových buniek.
Gény, gény, gény
Je dosť možné, že každý organizmus sa rodí s geneticky predurčenou kapacitou kmeňových buniek, slúžiacich na opravu poškodených tkanív. A nemusí to platiť iba pre tepny, ale prakticky pre každý orgán. Podľa Goldschmidta chronický problém jedného orgánu odčerpáva kapacitu kmeňových buniek z iného, čím vznikajú vzájomne podmienené ochorenia; napríklad reuma je rizikovým faktorom vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Táto teória predpokladá, že gény hrajú v zdraví a dlhovekosti človeka veľmi dôležitú úlohu. To však neznamená, že človek nemôže nič ovplyvniť. Práve pre ľudí, ktorí majú od narodenia oslabený systém včasnej opravy tkanív a orgánov, je veľmi dôležité pravidelným cvičením a úpravou životosprávy znížiť rizikové faktory na minimum.
MICHAL AČ
