Žijeme v čase rýchlych zmien klímy. Všeobecné oteplenie je najmä v poslednom desaťročí očividné aj u nás. Zrážky sú počas roka menej rovnomerne rozložené. Na celej zemeguli to bude mať obrovské dôsledky. Ekonomické, najmä v poľnohospodárstve, ale aj v bežnom živote. Podľa oblasti budú v konečnom súčte buď pozitívne, alebo negatívne. Súhrnnú planetárnu bilanciu si dnes netrúfa odhadnúť nikto.
Skrývajú sa za aktuálnou zmenou klímy prírodné alebo ľudské vplyvy? Túto problematiku zhrnuli v časopise Science v rámci cyklu Stav planéty americkí klimatológovia Thomas Karl z National Climatic Data Center v severokarolínskom Asheville a Kevin Trenberth z National Center for Atmospheric Research v coloradskom Boulderi.
Hlavný záver znie: V klimatickej zmene začínajú nad prírodou dominovať ľudia.
Nikto nie je ostrovom samým pre seba
Aj keď Slovensko je špecifické (pozri rámček), nemožno ignorovať situáciu inde na zemeguli. Po prvé, na mieste je všeobecná solidarita s postihnutými, lebo v tejto chvíli to vyzerá, že celkový účinok klimatickej zmeny spôsobí, že bohatší budú ešte bohatší a chudobní (prevažne v tropických a subtropických oblastiach) ešte chudobnejší. Po druhé, klimatický systém pôsobí celoplanetárne. Jednotlivé jeho zložky sú navzájom prepojené a zdanlivo geograficky obmedzené zmeny majú „dlhú ruku". Dobre to ilustruje jav El Niňo v tropickom Tichomorí alebo udalosti v Antarktíde a okolo nej, ktorých dôsledky cítiť až na opačných koncoch planéty. Oboje môže ovplyvniť situáciu v severnom Atlantiku, čo je pre nás v podobe Severoatlantickej oscilácie klimaticky najdôležitejšia oblasť.
Atmosféra do týždňa prenesie prakticky akékoľvek zmeny okolo celej zemegule. V tomto ohľade naozaj nikto nie je ostrovom samým pre seba.
Teplo potrebujeme, ale nie privysoké
Zem je obývateľná vďaka faktu, že je na nej pomerne teplo (celoročne v priemere štrnásť stupňov Celzia). Vďačíme za to pomernej blízkosti Zeme k Slnku, a tiež prírodnému skleníkovému efektu v atmosfére. Zložky atmosféry sa na ňom podieľajú takto: vodná para 60 percent, oxid uhličitý 25 percent, ozón 8 percent, zvyšok sú stopové plyny ako metán a oxid dusný. Skleníkový účinok majú aj oblaky. Na vrchole atmosféry Zem prijíma od Slnka okolo 175 petawattov energie (peta- označuje trilión čiže jednotku a pätnásť núl). Čosi vyše 30 percent z toho odrazia oblaky a zemský povrch naspäť do vesmíru. Zvyšok, asi 120 petawattow, pohltí atmosféra, oceány a súš - v konečnom dôsledku sa však vráti do vesmíru aj väčšina tejto energie ako infračervené (tepelné) vyžarovanie. Prúdenie energie atmosférou ovplyvňujú (smerom k ochladeniu) aj sopečné výbuchy. Ich účinok je však iba krátkodobý.
Príčiny otepľovania
V prvej polovici uplynulého storočia rastúci prítok žiarenia zo Slnka zvýšil priemernú teplotu na Zemi o 0,2 stupňa. Za posledných 25 rokov však bol tento príspevok minimálny, hoci v dlhšom časovom meradle rozhoduje kolísanie slnečného žiarenia.
Počas uplynulého polstoročia sa dominantným vplyvom na otepľovanie stali ľudské aktivity. Nejde o výrobu tepla, ale o ľuďmi iniciované zmeny chemického zloženia atmosféry, ktoré narušujú prírodné prúdenie energie v atmosfére a zvyšujú jej skleníkové vlastnosti. Ľudia doteraz zmenili toto prúdenie o jedno percento. Pre porovnanie: zodpovedá to asi 1 petawattu energie, čo 9000-násobne presahuje dnešnú energetickú spotrebu. Nositeľmi zmeny sú antropogénne emisie plynov so skleníkovými účinkami, predovšetkým oxid uhličitý z fosílnych palív a metán s oxidom dusným osobitne z poľnohospodárstva. Tieto plyny zotrvávajú v atmosfére desaťročia až storočia, a preto sa v nej pri náhlom príleve hromadia. Atmosférický obsah oxidu uhličitého stúpol od predindustriálnej éry o 31 percent, spolovice od roku 1965.
Spaľovanie fosílnych palív produkuje aj aerosoly - jednak sulfátové, ktoré odrážajú žiarenie, jednak sadze, ktoré ho pohlcujú. Globálne emisie skleníkových plynov stále stúpajú, v uplynulých desaťročiach o 0,5 až 1 percento ročne. Stúpa aj produkcia aerosolov. Odhaduje sa, že zhruba v roku 1980 sa zemská klíma vymkla z medzí prírodnej premennosti.
Na priame ovplyvňovanie atmosféry nadväzujú nepriame regionálne klimatické vplyvy, spôsobené zmenami využívania pôdy. Predovšetkým ide o odlesňovanie a nadväzný rozvoj poľnohospodárstva a urbanizácie; „betónové džungle" majú iný tepelný režim ako vidiek. Najmarkantnejšie to cítiť v Amazónii a v sahelskej oblasti južne od Sahary. Stúpajúca teplota nevedie ani tak k zohrievaniu ovzdušia, ako skôr k zvýšenému odparovaniu vody, z oceánov aj zo súše. Pôdy sa vysušujú a ovzdušie je všeobecne stále vlhkejšie (vodná para je hlavný skleníkový plyn). Výsledkom sú čoraz častejšie a výraznejšie zrážkové extrémy počas roka.
Zmenu klímy možno spomaliť, nie zastaviť
Pri absencii protiopatrení treba s 90-percentnou pravdepodobnosťou očakávať, že priemerná teplota od roku 1990 do roku 2100 stúpne o 1,7 až 4,9 stupňa. Asi polovica tohto vzrastu je neurčitá. Závisí od rozsahu budúcich antropogénnych emisií skleníkových plynov. Druhá polovica rozpätia neurčitosti vyplýva z citlivosti doterajších klimatických modelov na rôzne čiastkové klimatické faktory, najmä tie, ktoré majú charakter spätnej väzby. Veľkou neznámou je vývoj tepelnej kapacity oceánov.
Trend k vlnám horúčav, suchám, extrémnym zrážkam, lesným požiarom a zmenám vegetácie a morskej hladiny sa javí ako neodvratný. Pravda, s veľkými regionálnymi rozdielmi. Ľudský vplyv rýchlosťou presahuje každú zmenu klímy v posledných 10 000 rokoch. Panujú aj obavy, že sa pritom prekročia určité prahové hodnoty a klíma prudko „preskočí" do iného režimu. Otepľovanie je asi najhrozivejšie v tom, že by mohlo paradoxne spôsobiť náhle ochladenie a kolaps produkcie potravín. Nech urobíme čokoľvek, klimatickú zmenu môžeme v 21. storočí iba spomaliť, zastaviť sa už nedá.
Opatrnosť velí nepokúšať osud. Ak napríklad emisie z fosílnych palív nevieme „vynulovať" ekologicky neškodnými protiopatreniami, mali by sme ich aspoň obmedziť a postupne zastaviť.
;)
U nás zatiaľ niet príčiny k panike
Horúce letá, miernejšie zimy a celkové oteplenie počas roka, to všetko by sme mohli na Slovensku vnímať skôr pozitívne. Možno očakávať dlhšie vegetačné obdobie, spojené s možnosťou pestovať plodiny, o ktorých sme tu dosiaľ (aspoň vo väčšom meradle a mimo skleníkov) nechyrovali. Výrazne klesnúť by mali celoročné náklady na kúrenie, hoci toto pozitívum, najmä v južných oblastiach, sčasti vyvážia zvýšené náklady na klimatizáciu v lete.
V súhrne by mala naša krajina po ekonomickej stránke na globálnom otepľovaní „zarobiť". Podnikateľom v turistike však asi treba odporučiť zmenu dôrazu zo zimnej na letnú sezónu, pre čo je aj slovenská horská a podhorská krajina ideálna. V dlhodobejšom meradle sa klimatická zmena môže vážnejšie prejaviť na celoročnom objeme a štruktúre zrážok. Treba dúfať, že sa priveľmi nezmení systém oceánskych prúdov, ovplyvňujúcich celkové zrážkové režimy. Vzhľadom na horský a podhorský charakter väčšiny nášho územia možno očakávať, že celoročný objem zrážok sa nezníži. Polia na zvyšku územia krajiny však zrejme bude treba aspoň čiastočne zavlažovať. Nebezpečnejšie môžu byť náhle návaly dažďa a záplavy, aké sme už zažili niekoľkokrát. Negatívne dopady však zväčša vyplynuli z celkovej nepripravenosti a z dlhšie prebiehajúcich negatívnych regionálnych procesov, ako je odlesňovanie.
