Hlavným poslaním trojdňového podujatia je prekonanie technologickej priepasti medzi vyspelými a rozvojovými štátmi.
Informácia má byť majetkom, povedal v otváracom prejave Couchepin. Slobodný prístup k informáciám je motorom rozvoja a transparentné informácie zvyšujú dôveryhodnosť demokratických inštitúcií. Názorová sloboda je podľa švajčiarskeho prezidenta základom informačnej spoločnosti. Informačné technológie sú šancou aj pre lepšiu ochranu ľudských práv.
"Sloboda myslenia je medzníkom pre vývoj demokracie a pre mier," zdôraznil Annan. Informačné a komunikačné technológie môžu prispieť k zlepšeniu života na našej planéte.
Tuniský prezident Zín Ábidín bin Alí povedal, že vytvorenie informačnej spoločnosti sa stalo strategickým imperatívom pre zlepšenie postavenia ľudstva. Zároveň pripomenul, že práve Tunisko dalo v roku 1998 impulz na zvolanie informačného summitu.
Delegáti zo 174 štátov sa už v prvý deň summitu v podstate dohodli na znení záverečnej deklarácie a podobe akčného plánu. Obidva dokumenty schvália účastníci formou konsenzu.
Predmetom diskusií medzi delegátmi európskych a rozvojových krajín bola otázka, či má byť deklarácia OSN o ľudských právach, osobitne názorová sloboda, základom informačnej spoločnosti. Dokumenty na schválenie nakoniec budú zahŕňať zmienku o tejto deklarácii.
Na vrcholnej schôdzke v Ženeve sa do piatka zúčastní asi 13 000 ľudí. Z toho je 4 570 delegátov zo 174 štátov, 4 000 zástupcov 663 mimovládnych organizácií, ako aj zástupcovia 72 medzinárodných organizácií, 111 firiem a asi 900 novinárov.