Amsterdam/Bonn 9. decembra (TASR) - Budovaniu najväčšieho rádiového teleskopu v Európe už nič nestojí v ceste po tom, čo holandská vláda na tento účel uvoľnila koncom novembra sumu 50 miliónov eur.
Gigantický digitálny rádiový teleskop LOFAR (Low Frequency Array) začne od budúceho roku stavať na severe strednej Európy medzinárodné konzorcium pod vedením holandského inštitútu ASTRON. Dokončia ho v roku 2005. Na vývine prototypu sa veľkou mierou podieľal Ústav Maxa Plancka pre rádiovú astronómiu (MPIfR)v Bonne.
LOFAR je označovaný za revolučný rádiový teleskop budúcej generácie. Bude mať priemer 350 kilometrov a skladať sa z 25.000 jednoduchých rádiových antén, prepojených cez ultrarýchly internet s centrálnym superpočítačom. Teleskop sa dokáže zamerať do viacerých smerov naraz a toto zameranie vie meniť v zlomku sekundy.
Teleskop LOFAR využíva modernú technológiu phased array, ktorá umožňuje postaviť úplne ovládateľný ďalekohľad bez akýchkoľvek mechanických častí. Spomínaných 25.000 jednoduchých antén (dipólov) je rozdelených v 100 staniciach, ktoré sa nachádzajú v kruhu s priemerom 350 km. Antény sú vybavené digitálnymi rádioprijímačmi, ktoré posielajú dáta centrálnemu počítaču v reálnom čase prostredníctvom internetového systému novej generácie (Internet 2) so šírkou pásma desať terabitov za sekundu.
Ako gigantické rybie oko pokryje teleskop celú oblohu. Hotový obraz sa však zloží až v počítači z informácií jednotlivých antén. "Vďaka teleskopu dosiahneme tisíckrát lepšiu citlivosť a rozlíšenie v porovnaní so všetkým, čo bolo doteraz možné vo frekvenčnom rozsahu LOFAR-u," povedal profesor Heino Falcke z inštitútu ASTRON.
Frekvenčný rozsah teleskopu v oblasti dlhých rádiových vĺn je 10-200 MHz. Táto oblasť je veľmi zaujímavá, pretože v nej vyžarujú vodíkové atómy z čias mladého vesmíru. Známa 21-centimetrová čiara atomárneho vodíka pri 1400 MHz sa z dôvodu rýchleho rozpínania mladého vesmíru posunula do frekvenčného spektra LOFAR-u. Bude tak možné objavovať celkom prvú generáciu hviezd a čiernych dier a skúmať tzv. éru reionizácie. V tomto neprebádanom období vývoja vesmíru nastal prechod od chaosu tesne po veľkom tresku k vzniku prvých makroskopických objektov, teda planéte, hviezd, galaxií, čiernych dier atď. Vedci sa chcú zamerať tiež na explodujúce rádiové zdroje, vývoj galaxií a čiernych dier, štúdium Slnka, slnečného systému, zemskej atmosféry a vysokoenergetické kozmické častice.
