Dostať e-mailovú adresu" ("Get an e-mail address").
Proces prihlásenia sa prakticky vždy skladá z nasledovných krokov (môžu byť v rôznom poradí):
1. Akceptovanie podmienok používania - v týchto sa zaväzujete, že nebudete schránku používať na žiadnu trestnú činnosť a pod., pričom prevádzkovateľ sa vzdáva akejkoľvek zodpovednosti za stratu vašich dát, aj keby to bolo priamo jeho chybou
2. Vyplnenie osobného dotazníka - vždy sa požadujú základné osobné údaje (meno, štát, rok narodenia, a pod.), avšak väčšinou aj množstvo ďalších (zamestnanie, počítačové vybavenie, záujmy, atď.); samozrejme nie všetky polia sú povinné
3. Zvolenie užívateľského mena - budete sa ním prihlasovať a zároveň to bude tá časť "pred zavináčom" vo vašej free-mailovej adrese; počítajte s tým, že bežné mená a prezývky už budú obsadené
4. Zvolenie užívateľského hesla - to bude slúžiť na overenie prístupu k vašej schránke; často sa okrem hesla vypĺňa aj tzv. pomocná otázka (a odpoveď), ktorej správne zodpovedanie vám v prípade zabudnutia hesla umožní ho zmeniť; zadajte tam ale otázku, na ktorú okrem vás nikto nevie odpoveď, ináč riskujete, že vám schránku niekto "ukradne"
Ktoré polia treba vyplniť pri prihlasovaní?
Polia, ktoré sú povinné, sú vždy nejako označené (a ak ich nevyplníte, vráti sa vám príslušná stránka späť). Seriózne servery nikdy nevyžadujú naozaj osobné údaje (iba ako dobrovoľné), pokiaľ ich naozaj nepotrebujú (napr. presná adresa, ak máte niečo dostať poštou). Nič vám samozrejme nebráni zadať vymyslené údaje, ale to už nie je seriózne od vás. Každopádne ak sa už rozhodnete klamať, nezadávajte očividné hlúposti ("Marilyn Monroe", "Bill Clinton" a pod.), lebo tým výrazne zvyšujete riziko, že vám takáto schránka bude zrušená. Navyše ak chcete túto schránku naozaj používať, mali by ste aspoň svoje meno zadať skutočné, lebo to sa bude zobrazovať vo všetkých e-mailoch, ktoré cez túto free-mailovú adresu pošlete.
Ako mám schránku používať?
Zväčša priamo na hlavnej stránke máte možnosť zadať svoje prihlasovacie meno a heslo. Prihlasovacím menom je vo väčšine prípadov tá časť vašej adresy pred zavináčom, ale stále rozšírenejšie je prihlasovanie celou e-mailovou adresou (ktoré je nutné najmä v prípade služieb, ktoré ponúkajú niekoľko rôznych serverov, t.j. častí za zavináčom). Po zadaní hesla stačí stlačiť Enter, prípadne kliknúť na odosielacie tlačítko (najčastejšie s nápisom "Login").
Po prihlásení sa dostanete do hlavnej obrazovky, ktorá prakticky vždy pozostáva z menu na ľavej strane (prípadne v hornej časti) a priestoru na zobrazovanie údajov. Najdôležitejšími položkami v menu sú "Prijaté správy" ("Inbox"), kde nájdete prijaté e-maily, a "Nová správa" ("Compose" alebo "New mail"), ktorá umožňuje poslať vlastný e-mail niekom inému. Správy, ktoré ste už odoslali, nájdete v časti "Odoslané správy" ("Sent"). Pri zobrazení ľubovoľného e-mailu máte možnosť naň odpovedať ("Reply"), poslať ho ďalej ("Forward") a samozrejme vymazať ("Delete"). Najmä na tú poslednú operáciu by ste nemali zabúdať, lebo priestor na free-mail servere je vždy obmedzený (väčšina z nich priamo v hlavnej obrazovke ukazuje, koľko z vyhradeného priestoru aktuálne používate).
Mnohé servery umožňujú aj rôzne pokročilé nastavenia, pomocou ktorých možno napr. triediť prichádzajúcu poštu, ale tým sa vzhľadom na zameranie tohto seriálu nebudeme venovať. Ak vás to zaujíma, podrobné vysvetlenie môžete vždy nájsť v dokumentácii príslušného servera.
V každom prípade neodporúčame používať free-mail služby iba cez webové rozhranie, pretože má veľa nevýhod: je pomalé aj pri tej najrýchlejšej linke, nie je dostatočne komfortné a najmä (vo väčšine prípadov) neumožňuje uložiť si rozpísané maily a poslať ich neskôr. Zíde sa len na rýchle pozretie a poslanie e-mailov v čase, keď nemôžete použiť svoj vlastný počítač alebo poštový program.
Ako môžem čítať a písať e-maily aj vo svojom poštovom programe?
Na využívanie tejto možnosti potrebujete, aby váš free-mail umožňoval prístup cez tzv. POP alebo IMAP. Niektoré servery túto službu poskytujú iba za poplatok, ale prevažná časť ju ponúka zadarmo. Ak váš free-mail ponúka POP aj IMAP, je lepšie využiť IMAP, ktorý je o niečo rýchlejší; to sa však prejaví iba pri práci s väčším množstvom malých správ.
Vo vašom poštovom programe musíte nastaviť POP alebo IMAP server (slúži na prijímanie správ) ako aj SMTP server (slúži na posielanie). Názvy týchto serverov sa dozviete pri prihlasovaní, ale môžete ich nájsť aj v dokumentácii free-mailu. Ako užívateľské meno a heslo treba zadať tie isté údaje, ktoré používate pri prihlasovaní sa cez web.
Každý dobrý poštový program umožňuje sťahovať poštu aj z niekoľkých schránok, ktoré zväčša nazýva "Účty" ("Accounts"). Ak teda chcete v programe nastaviť sťahovanie ďalšej schránky, hľadajte funkciu "Nový účet" ("New Account" alebo "Add Account").
Aké sú najlepšie poštové programy?
Vybrať najlepší poštový program je ešte ťažšie ako najlepší free-mail, pretože zatiaľ čo free-maily majú viac-menej rovnaké funkcie, poštové programy sa môžu veľmi líšiť nielen výzorom a spôsobom ovládania, ale aj poskytovanými funkciami. Navyše ich existuje oveľa viac ako free-mailov, stačí sa pozrieť do kategórie "E-mail clients" na ľubovoľnom serveri s freeware/shareware programami.
Vo Windows sú bezkonkurenčne najznámejšie produkty Microsoftu, Outlook a Outlook Express, už len preto, že sú súčasťou Office, resp. Internet Explorera. Zabudovaného klienta elektronickej pošty však nájdete aj v Netscape Communicatore a v Opere. Z oblasti freeware nájdete v tejto kategórii takmer výhradne jednoduché programy, ktoré však majú výhodu v tom, že sa zmestia aj na jednu disketu. Zopár komplexných možno nájsť medzi adware (zobrazujúce reklamu), kam patrí aj základná verzia veľmi známeho programu Eudora. Najväčšie množstvo z nich je však shareware; čo do množstva profesionálnych funkcií z tejto kategórie asi najviac vyčnieva The Bat!.
Bežný užívateľ by si každopádne mal vystačiť aj s niektorým z klientov zabudovaných do prehliadačov, ktoré umožňujú jednoduché ovládanie a obsahujú všetko potrebné. Tí náročnejší by mali siahnuť po Eudore alebo inom komplexnejšom programe. The Bat! je asi najlepšou voľbou pre tých, vyžadujú pokročilé funkcie a automatizáciu čo najväčšieho počtu funkcií.
Ako si môžem nastaviť presmerovanie (forward)?
Zapnutie presmerovania (ktorého výhody sme si vysvetlili v predošlej časti) závisí od používaného free-mailu. Väčšinou ho treba hľadať v časti "Nastavenia" alebo "Konfigurácia" ("Settings", "Preferences", "Configuration", "Setup"). Tam by už mala byť položka, v ktorej sa slovo "Presmerovanie" ("Forward", nemecky "Weiterleitung") malo vyskytovať. Potom už len stačí zadať cieľovú adresu do príslušného poľa.
Nastavenie presmerovania treba samozrejme vyskúšať, najlepšie tým, že pošlete e-mail sami sebe (na adresu, ktorá sa má presmerovať). Ak dorazí na cieľovú adresu, je všetko v poriadku. Ak nie, skontrolujte ešte raz nastavenie, prečítajte si dokumentáciu servera a ak sa vám ani tam nepodarí nájsť radu, kontaktujte príslušných pracovníkov servera.
Prečo mi chodia e-maily aj od ľudí, ktorých nepoznám?
Toto je najčastejšia otázka "nováčikov", keď im príde prvý tzv. spam. Spam je podľa definície "nevyžiadaný e-mail posielaný naraz veľkému množstvu ľudí". Z pochopiteľných dôvodov je 99% spamu reklamného typu; je to niečo podobné ako reklamné letáky, ktoré mnohí z vás dostávajú do klasickej schránky. Zatiaľ čo tento spôsob reklamy je predsa len finančne náročnejší, spam možno posielať v obrovských množstvách prakticky zadarmo.
Ako sa možno brániť pred spam-om?
Najlepšia ochrana pred spamom, nevyžiadaným, zväčša reklamným e-mailom, je nedať spamerom možnosť, aby sa dozvedeli vašu adresu. Najbezpečnejšia je preto adresa, ktorú poznáte len vy :-). Tým sa už ale stráca jej význam, preto absolútna ochrana nie je možná; každopádne vždy pomôže dávať si pozor. Ak vám už nejaký ten spam chodí, prichádza na rad druhá fáza, tzv. filtrovanie.
Základné praktické pravidlá ochrany možno zhrnúť do niekoľkých bodov:
1. Dajte svoju adresu iba ľuďom, s ktorými si chcete písať, ináč ju nezverejňujte; ak potrebujete mať aj tzv. "verejnú" adresu, vytvorte si na to špeciálnu schránku (napr. na free-maile) a použite presmerovanie.
2. Nezadávajte svoju adresu do žiadnych formulárov na webe; ak je to potrebné, tiež použite na to určenú adresu. To isté sa týka aj tzv. subscribes, čiže objednávania e-mailom prichádzajúcich správ (upozornenia, novinky, časopisy, atď.) - aj keď prakticky všetky firmy majú tzv. politiku ochrany súkromia a väčšina ju aj dodržiava, riziko je tu veľmi vysoké.
3. Používajte filtrovanie prichádzajúcich správ - či už osobitným programom alebo cez filtrovaciu funkciu zabudovanú vo vašom poštovom programe.
Čo keď chcem napísať svoju adresu do nejakého diskusného fóra?
V prípade diskusných fór existujú dva spôsoby: vytvorenie vlastného konta (čo si vyžaduje zadanie e-mailovej adresy) alebo tzv. anonymné prispievanie, kde ale môžete zadať svoju adresu ku každému príspevku osobitne. Väčšinou vtedy nechcete použiť vymyslenú adresu, keďže očakávate, že niekto môže na váš príspevok reagovať aj cez e-mail. Rozhodne je však výhodné na tieto účely používať špeciálnu adresu.
Ak sa zúčastňujete fóra na nejakom veľkom servere, môže sa množstvo spamu, ktorý budete dostávať, dramaticky zvýšiť. Je to preto, lebo spameri využívajú tzv. pavúky alebo roboty, čo sú programy, ktoré sťahujú tieto fóra a každú e-mailovú adresu, ktorú nájdu, automaticky pridávajú do databázy. Táto sa neskôr použije na posielanie spamu. Toto je dôvod, prečo mnohí zadávajú svoje adresy takým spôsobom, aby ich tieto programy nedokázali objaviť (viď rámček). Hoci spamerské programy dokážu niektoré takéto maskovania odhaliť, vždy je lepšie nejaké použiť a znížiť tak ich šance.
Čo je to za e-mail?
V diskusných fórach sa môžete často stretnúť s tým, že niektoré e-mailové adresy sú zadané veľmi zvláštne. Je to z dôvodu spamerských programov, ktoré automaticky sťahujú takéto stránky a všetky adresy, ktoré na nich nájdu, pridávajú do svojho zoznamu.
Asi najčastejším spôsobom je pridať do adresy niečo, čo tam nepatrí, ale čo človek dokáže hneď odhaliť, napr. spôsobom "testNOSPAM@server.xx", alebo "test@nechcem.spam.server.xx". Niektorí to ale asi nepovažujú za dosť bezpečné, takže možno nájsť aj adresy typu "teulsltu@lsuervuerl.xx", pričom na konci príspevku je poznámka, že z adresy treba vyhodiť všetky písmena "u" a "l".
Iným druhom maskovania je nahradenie známych znakov a prípon, ako v "testATserverDOTxx" ("at" je anglické označenie pre znak "@" a "dot" znamená bodka) alebo pridanie medzier: "test @ server . xx". Toto už však nie je až také účinné, keďže s tým si už dokážu poradiť aj spamerské programy.
Tí "najfanatickejší" :-) neraz aj kombinujú viacero týchto spôsobov a občas to niektorí "skomplikujú" tak, že nie je také ľahké ani pre človeka vylúštiť tú správnu adresu.
Autor: CDtip
